Spoznajte najkrajšie miesta a pláže gréckych polostrovov Chalkidiky a Peloponéz

Chalkidiky a Peloponéz – tieto dva najznámejšie grécke polostrovy spájajú nádherné miesta, pláže a prímorská atmosféra. Zároveň však predstavujú úplne iné svety, kde sa staroveká história a tradícia uberali svojím smerom. Ak sa vydáte do týchto končín, možno objavíte aj miesto, kam majú všetky ženy prísne zakázaný vstup.

Peloponéz sa nachádza v južnej časti Grécka a jeho územie je naozaj členité. Nájdete tu prímorské roviny, ale aj vysoké hory a náhorné plošiny. Nech už sa však vyberiete kamkoľvek, všade natrafíte na zvyšky bohatej starovekej gréckej kultúry a zaujímavé mytologické príbehy, ktoré k tejto krajine jednoducho patria.

Mýtické Mykény

Do miestnej histórie sa významne zapísali Mykénčania, ktorí tu vybudovali viaceré vplyvné mestá antického sveta. Hlavným strediskom gréckej civilizácie sa stali Mykény na severovýchode Peloponézu. Kedysi tu trónila mocná vojenská pevnosť, ktorá nemala poraziteľa, dnes tu nájdete významné archeologické nálezisko.

Pohľad na staroveké Mykény v Grécku.

Lokalita svetového dedičstva UNESCO aj po tisícročiach fascinuje historikov a turistov, ktorí sem prichádzajú z celého sveta. Na návrší ešte aj dnes môžete obdivovať mohutné hradby, ktoré vraj vytvorili bájni jednookí obri známi ako kyklopi.

Pri vstupe do hradu vás privíta takzvaná levia brána, ktorú strážia dva kamenné levy. Dostať sa môžete až do kráľovho paláca, kde sú dodnes zachované maľované podlahy a bohaté fresky.

Levia brána v Mykénach.

Pevnosť bola neraz obliehaná a definitívnej skaze podľahla okolo roku 1125 p. n. l. Hoci sa objavili pokusy prinavrátiť zašlú slávu Mykénam, už nikdy sa to nepodarilo.

Viac sa o nich začalo hovoriť až v súvislosti s amatérskym archeológom Heinrichom Schliemannom, ktorý tu objavil hroby. Výbava v nich bola taká bohatá, že si myslel, že ide o miesto posledného odpočinku bájneho kráľa Agamemnóna z časov Trójskej vojny. A hoci sa jeho predpoklad napokon nepotvrdil, Mykény a jej fascinujúce príbehy po tisícročiach opäť ožili a prilákali pozornosť celého sveta.

Objavený poklad sa nachádza v národnom archeologickom múzeu v Aténach.

Nezlomná Sparta

Asi každý už počul o Sparte a jej výnimočných bojovníkoch. Vplyvný mestský štát sa nachádzal na juhovýchode Peloponézu v okolí rieky Euratos. Tá slúžila pre obyvateľov nielen ako vzácny zdroj pitnej vody, ale jej údolie vytváralo aj akúsi prírodnú pevnosť stráženú okolitými horami.

Aj tí najlepší však majú svojich nepriateľov, a tak Sparta zvádzala boje s Aténami a neskôr aj s Tébami. Spartská nadvláda sa tak kvôli Peloponézskym vojnám napokon skončila a odvahu jej hrdinských bojovníkov pripomínajú už len staré príbehy a archeologické vykopávky.

Ruiny starovekej Sparty v Grécku.

Bádateľom sa podarilo objaviť staroveké divadlo v Sparte, ale aj hrobku bájneho kráľa Leonida, ktorý sa preslávil svojou hrdinskou smrťou v bitke pri Termopylách.

Podarilo sa však nájsť aj zvyšky mostu cez rieku Eurotas či staroveké sochy a nápisy, hovoriace príbehy o nezlomnej Sparte a tvrdej výchove, ktorá v nej panovala. To všetko a oveľa viac nájdete v miestnom múzeu, ktoré bolo postavené už v roku 1872.

Socha kráľa Leonida v Sparte.

Rodisko olympijských hier

Na svojich potulkách polostrovom Peloponéz určite nevynechajte ani Olympiu, svätostánok antického Grécka. Nachádzalo sa tu náboženské, kultúrne a športové centrum celého Grécka a do histórie sa zapísala vďaka tomu, že sa tu v roku 776 pred Kristom zrodili prvé olympijské hry.

Staroveká Olympia, kde sa zrodili prvé olympijské hry.

Každé štyri roky sem prúdili tisíce športovcov, ktorí sa chceli svojím výkonom zapísať do dejín. Športovci dokonca požívali takzvanú posvätného mieru a nikto im nesmel ublížiť. Takí boli slávni a vážení.

Kedysi to bolo miesto, kde prišli odvážni získať slávu. Dnes tu zostali iba ruiny.

Všetko však zmenila rieka Alfeios, ktorá sa často rozlievala a na začiatku 5. storočia n. l. napokon slávnu Olmypiu zakryla nánosmi bahna, ktoré boli vysoké niekoľko metrov.

Mesto odkryli nemeckí archeológovia až na konci 19. storočia a ich objavy boli také úžasné, že lokalitu zapísali do UNESCO.

Zapaľovanie olympijského ohňa v gréckej Olympii.

Dnes tu nájdete miestne múzeum, v ktorom sa nachádzajú sochy slávnych športovcov s odkazom na ich rodisko, ale aj rôzne športové náčinie či drobné predmety, ktoré boli súčasťou každodenného života.

Oplatí sa sem prísť najmä vtedy, keď sa tu zapaľuje posvätný oheň, ktorý sa potom prenáša do miesta konania súčasných moderných olympijských hier.

Fantastická skratka

Rozhodne nevynechajte ani Korintský prieplav na severe Peloponézu, ktorý vznikol v roku 1882. Ľudia sa ho však snažili vybudovať už oveľa, oveľa skôr. Ako úplne prvý sa o to pokúsil diktátor Periander v 7. storočí p. n. l., no kvôli neprekonateľným technickým ťažkostiam sa mu to nepodarilo. To ho však nezlomilo a vytvoril aspoň suchozemskú dopravnú cestu zvanú Diolkos.

Koritnský prieplav dnes využívajú najmä lode s turistami.

Dlho sa nevedelo, kade táto staroveká cesta viedla, no napokon sa ju podarilo archeológom objaviť. Doteraz však zostáva záhadou to, ako presne fungovala. Vie sa iba toľko, že vozy po vydláždenom vápenci prepravovali lode medzi Iónskym a Egejským morom. Nemuseli sa už teda plaviť popri pobreží polostrova Peloponéz a cesta sa im skrátila o viac ako 400 kilometrov.

Vznik Korintského prieplavu v 19. storočí bol hotovou senzáciou. Je dlhý 6,3 km, široký 25 m a hlboký 8 m. Pre súčasné veľké zaoceánske lode je už síce úzky, no aj tak je hojne splavovaný menšími loďami, ktoré túto trasu využívajú ako atrakciu pre turistov.

Pláže polostrova Chalkidiky

Ak však vaše srdce prahne viac po oddychovej dovolenke než po poznávačke, zamierte skôr na polostrov Chalkidiky, ktorý sa nachádza sa na severovýchode Grécka.

Ľuďom v staroveku pripomínal ruku s troma „prstami“, ktoré pomenovali Kassandra, Sithonia a Atos. V skutočnosti sú to však iba tri menšie polostrovy. Nájdete tu vychýrené turistické oblasti, kde sa nachádzajú nádherné pláže obklopené borovicovými hájmi.

Pri pláži Armenistis sa dá aj kempovať.

Ak sa sem chystáte na dovolenku, určite zamierte na pláž Armenistis, ktorá patrí medzi najkrajšie piesočnaté pláže polostrova Sithonia. Nachádza sa neďaleko dedinky Sarti a obľúbená je vďaka čistému tyrkysovému moru a peknej okolitej prírode.

Pláž Armenistis.

Okrem toho turisti oceňujú aj plážové vybavenie a bohatú ponuku vodných športov. A výhodou je aj to, že sa tu dá kempovať. Nie je to síce miesto na párty, ale je naozaj vhodné pre rodiny s deťmi a ľudí, ktorí chcú mať odpočinok na pláži.

 V južnej časti polostrova zas odporúčame ísť na Kalamitsi. Je to dlhočizná piesočná pláž s opustenými zátokami, kde je iba minimum turistov.

Pláž Kalamitsi na polostrove Sithonia.

Poteší preto najmä tých, ktorí sa chcú vyhnúť davom ľudí a ktorí túžia po oddychu plnom pokoja. Jednoducho romantika!

Na polostrove Kassandra sa oplatí vyhľadať pláž Possidi, ktorá u zahraničných turistov až taká známa nie je, no domáci na ňu nedajú dopustiť. Pláž sa nachádza pri rovnomennej obci a jej symbolom je biely maják pri piesočnatom myse.

Piesočný mys pri gréckej dedinke Possidi.

A práve tam sa chodí slniť a kúpať najviac ľudí, lebo voda je tu počas sezóny naozaj teplá a vďaka rôznym atrakciám sa tu dá aj poriadne vyblázniť. Lákadlom je však aj miestne promenáda na pobreží, kde nájdete malé kaviarničky, bary a reštaurácie, kde vám pripravia rybu čerstvo ulovenú z mora.

Promenáda v gréckej dedinke Possidi.

Ďalej sa vyberte aj na chýrnu pláž Sani pri dedinke Nea Fokea. Tá ponúka nielen skvelé služby, ale dovolenkári nedajú dopustiť ani na okolitú zeleň, pod ktorou si môžu oddýchnuť aj v čase najväčších horúčav.

Pláž Sani na gréckom polostrove Kassandra, Chalkidiky.

Atos: Ženám vstup zakázaný

A čo tretí polostrov Atos? Tu by ste letoviská hľadali iba márne. Nachádza sa tu totiž autonómna mníšska republika, ktorú tvorí až dvadsať kláštorov. Monastyry však môže navštíviť iba obmedzený počet turistov, pričom ženy sem majú vstup prísne zakázaný (!).

Jeden z monastyrov na gréckom polostrove Atos.

Môže za to legenda, ktorá hovorí, že horu Atos navštívila Panna Mária, vyhlásila ju za svätú a zakázala na ňu vstúpiť všetkým ženám aj živočíchom samičieho pohlavia. A táto tradícia sa dodržiava už viac ako tisíc rokov.