Slovenka Martina žije už päť rokov vo Švajčiarsku: Prezident sa tu premáva vlakom bez ochranky a nikomu to nepríde zvláštne

Hoci sa Švajčiarsko veľkosťou môže porovnávať so Slovenskom, Martina hneď po príchode do tejto krajiny pochopila, že je to úplne iný svet. Ľudia sú tu na seba milší, všade je čisto a kdekoľvek sa vyberiete, zaručene objavíte pekné miesta. Dnes má Martina už takmer 28 rokov a hoci jej chýba rodina, opustiť Švajčiarsko sa nechystá. O jej dôvodoch sme sa rozprávali v spoločnom rozhovore.

Martina s výhľadom na bernskú časť Álp Berner Oberland.

Pochádzaš z Púchova, vyštudovala si učiteľstvo nemeckého a anglického jazyka na univerzitách v Trnave a v Bratislave. Prečo si sa po vysokej škole rozhodla odísť žiť do Švajčiarska?

Rozhodnutie nebolo moje, išlo skôr o náhodu. Síce som sa v poslednom ročníku štúdia zúčastnila Erasmu, konkrétne som bola pol roka v Lipsku, a už vtedy som dúfala a veľmi chcela žiť v zahraničí. V tej dobe však ešte priateľ nevedel po nemecky a nechcel o tom ani počuť. Pre neho bola totiž Bratislava najďalej, kam sme mohli z Púchova odísť.

A potom hádaj čo? Práve on bol ten, ktorý dostal pracovnú ponuku odísť do Švajčiarska a ja som s nadšením išla s ním. Mali to byť iba tri mesiace, oťukanie sa po štúdiu, no napokon sme tu z tých z troch mesiacov už piaty rok a našli sme si tu nový domov.

Novým domovom sa pre Martinu stalo švajčiarske hlavné mesto Bern a jeho okolie.

Čo bolo dôvodom, že sa z trojmesačného oťukania po štúdiu stalo Švajčiarsko vaším novým domovom?

Úplne iný svet, iná mentalita, iný život, ktorý sa so Slovenskom nedá porovnať. Ťažko sa to opisuje. Ale bol to taký ten pocit, keď sa zrazu pozrieš na svoj život, na svoje okolie a povieš si, že áno, sem patrím.

Tým však nechcem povedať, že začiatky neboli ťažké. Ono presadiť sa tu a získať pracovné povolenie, to nie je len tak. Je za tým veľa snahy a driny.

Aké máš skúsenosti so Švajčiarmi a ich prístupom k vám ako k Slovákom, ktorí prišli pracovať a žiť do ich krajiny?

Podľa môjho názoru všetko záleží od človeka samotného. Samozrejme, každý si zo začiatku drží odstup a je známe, že veľa Švajčiarov je zásadne proti cudzincom. To však hovoríme skôr o tej staršej generácii. Mladí sú otvorenejší, viac multi-kulti. Lenže, povedzme si narovinu, že keby nebolo cudzincov, Švajčiarsko by ako krajina tak dobre neprosperovalo.

Vo Švajčiarsku žije Martina spoločne s manželom Petrom už päť rokov. Fotografia vznikla pri rozhľadni Schilthorn - Piz Gloria.

Švajčiari totiž ako takí odmietajú „podradné“ roboty, napríklad na farmách, vo fabrikách, na stavbách. To všetko robia väčšinou cudzinci. Dovolím si to odhadnúť až na viac ako 80 %. Aj preto tvoria 26 % švajčiarskeho obyvateľstva cudzinci. Je to jedno z najvyšších percent v celej Európe, ak nie aj na celom svete.

Vždy však platí, že keď sa vieš prispôsobiť a snažíš sa, vedia to oceniť aj tí druhí, a tak sa k tebe aj správajú. Najhoršia bariéra je, samozrejme, jazyk. Pokiaľ nevieš po nemecky, nemajú sa s tebou ako baviť.

Švajčiarsko má až štyri úradné jazyky. Dá sa tam dohovoriť aj francúzštinou či taliančinou?

Francúzsky sa dohovoríš skoro všade, záleží od kantónu – to je niečo ako sú u nás kraje. Sú kantóny, napríklad okolie Ženevy, v ktorých sa po nemecky nedohovoríš vôbec. Švajčiarsko je celkovo jazykovo veľmi zvláštny úkaz. Je tu takzvaná švajčiarčina a každý kantón má svoje vlastné, svojské výrazy a výslovnosť.

Je známe a komické, že Švajčiar z Bernu sa nedohovorí so Švajčiarom zo St. Gallenu a musia na seba hovoriť takzvanou Hochdeutsch (pozn. red.: vysoká nemčina), čiže úradnou verziou jazyka. Svoj jazyk Švajčiari nazývajú ako Schwizerdütsch.

Martina s Manželom Petrom pod horou First severne od Grindelwaldu.

Spomínala si, že priateľ, teraz už manžel pred príchodom do Švajčiarska nevedel po nemecky. Začal sa teda po príchode učiť "Hochdeutsch", alebo tá znalosť prichádzala postupne?

Šéf mu zaplatil kurzy nemčiny, pretože bez toho sa tu naozaj nepohneš. Po večeroch som si ničila nervy doma pre zmenu ja. Mať doma učiteľku nemčiny prinášalo svoje výhody. :-)

Poďme však späť k samotnej krajine a ľuďom v nej. Spomenula si, že Švajčiarsko je v porovnaní so Slovenskom úplne iný svet, iná mentalita. Skús predsa len popísať, čo sa ti na Švajčiarsku a miestnych ľuďoch páči najviac.

Tak to by bolo naozaj na dlho. Ale asi najviac to, že každý sa tu k tebe správa priateľsky. Slovo závisť sa tu neskloňuje tak často ako na Slovensku. Je tu všade čisto, ľudia si vážia prírodu a v obchode ti pokladníčka s úsmevom zaželá pekný deň. Pozdrav a slovo ďakujem sú tu na dennom poriadku. A to všade bez výnimky.

Zámok Spiez na jazere Thun v Berner Oberland, najvyššej časti celého bernského kantónu.

Navyše, všetko tu funguje ako švajčiarske hodinky. Nikto sa nikam neponáhľa, každý si vie rozhodiť čas, všade máš termíny a nikde nemusíš čakať. Kto to nezažil a nevidel, nepochopí.

A čo sa mi ešte páči, je jeden milý švajčiarsky zákon, podľa ktorého ak chceš mať doma malé zvieratko, ako napríklad morčiatko, musíš si kúpiť minimálne dva, pretože inak by im bolo smutno. Preto tu všetky takéto malé zvery kúpiš iba v párikoch, nikdy nie samostatne. :-)

Znie to všetko až neuveriteľne ideálne. Predsa len, bolo po tvojom príchode do tejto krajiny aj niečo, čo ťa prekvapilo? Niečo, na čo si si ťažko zvykala?

Odlúčenie od rodiny bola veľmi ťažká vec, ale naučilo ma to byť silnejšou osobou a vo všetkom sa vedieť spoľahnúť len a len na seba. Ťažko som si však zvykala aj na ten jazyk. Chvíľu mi trvalo, kým som sa Švajčiarom naučila rozumieť. A spočiatku bolo náročné aj to, že všade musíš byť naozaj presne. Lebo keď meškáš čo i len tri minúty, ako sa mi raz stalo, už si klopkajú po hodinkách a vyšteknú na teba, že ideš neskoro.

Čiže presný ako švajčiarske hodinky platí naprieč celou krajinou?

Áno, na ten čas si dávajú naozaj pozor. Nechcelo sa nám tomu veriť. Keď mešká vlak, čistá pohroma. Väčšinou platí, že si podľa odchodu vlaku môžeš nastaviť hodinky a môžeš si byť na 100 % istá, že ich máš bezchybne nastavené.

Podľa presných príchodov vlakov si vo Švajčiarsku môžete pokojne nastaviť hodinky.

Inak som však po príchode do Švajčiarska necítila nejaké väčšie rozdiely. My Európania sme si totiž dosť podobní. Skôr to bolo prekvapenie v pozitívnom slova zmysle. Je bežné, že si s tebou šéf hneď potyká a máš veľakrát problém rozlíšiť ho od ostatných zamestnancov. Žiadne obleky, kravaty a podobne. Je to normálny človek ako všetci ostatní. Bože, veď tu sa prezident premáva vlakom bez ochranky po celej krajine a nikomu to nepríde zvláštne. :-)

Tá dochvílnosť hromadnej dopravy znie pre Slovensko ako hotové sci-fi. A čo inak gastronómia? Majú Švajčiari nejaké ich typické špeciality, teda mimo vychýrenej čokolády?

Švajčiarske syryyy. Mňam! A všetky jedlá s nimi – fondue, raclette, syr tu, syr tam, syr všade. Keď idem pozrieť rodinu na Slovensku, nesiem im vždy plnú tašku syrov. Môj rekord bol vyše 30 kusov syrov – pre moju rodinu, pre rodinu manžela Peťa a tak.

Raclette je tradičné švajčiarske jedlo, pri ktorého príprave sa syr zahrieva na ohni alebo pomocou špeciálneho stroja. Roztavený syr sa servíruje so zemiakmi, uhorkami, údeným mäsom a inými prílohami.

Keď už sme však pri tej gastronómii, teraz mi napadla ešte jedna vec, ktorá ma vo Švajčiarsku negatívne prekvapila. Je tu totiž bežné jesť mačky. Ja som sa s tým, chvalabohu, nestretla, ale v menších starších dedinách na statkoch je to vraj taká bežná vec, ako je napríklad u nás jedenie zajacov.

Tak to radšej zostaňme ešte chvíľu pri syroch. Máš nejaký obľúbený druh? Taký, ktorý by si ľudia vo svojej taške z návštevy Švajčiarska mali určite odniesť?

Gruyere a Appenzeller sú pre mňa top. Sú to aj dve najznámejšie oblasti, čo sa výroby syrov týka. Síce trošku smrdia, ale nenechajte sa tým odradiť. Čím smradľavejší, tým lepší!

Z rôznych druhov švajčiarskych syrov vraj za ochutnávku stoja najmä Gruyere a Appenzeller.

Sama si to v úvode načrtla a je to známe aj všeobecne, že Švajčiarsko má naozaj krásnu prírodu. Ktoré miesta v prírode sa tu oplatí navštíviť?

Všetky. Vo Švajčiarsku platí, že kamkoľvek sa vyberieš, nájdeš tam niečo krásne. Aj tá najzastrčenejšia dedinka má svoje čaro a krásne upravené cesty. Ale inak ja žijem pri Berne, takže brávam ľudí do Bernu a do okolitých hôr. Je tu veľa krásnych miest.

A čo sa mi veľmi páči, je to, že ak sa chceš v lete schladiť, napríklad po dlhej prechádzke mestom, doslova si odskočíš do Aare, rieky, ktorá preteká priamo Bernom. V lete má príjemných 18 až 19 stupňov a priezračnú vodu. Moje najobľúbenejšie mesto je však Luzern, tam som sa našla.

Švajčiarske mesto Luzern ponúka históriu, prírodu, rieku, výhľad na hory aj modernú architektúru.

Prečo práve toto mestečko?

Luzern má všetko. Históriu, úzke uličky, atmosféru, výhľad na hory, prírodu, rieku v strede mesta, modernú architektúru a tiež najúžasnejší pamätník, aký som v živote videla.

Keďže bývaš pri Berne, zrejme toto mesto poznáš dosť dôverne. Máš aj v ňom obľúbené podniky, kaviarne, galérie, jednoducho miesta, ktoré ti prirástli k srdcu?

Nie, lebo chodiť tu do podnikov by znamenalo, že si už po zbytok mesiaca nemôžem dovoliť ani kúpiť jedlo. Spoločenský život ako taký je tu mimoriadne drahý. Jeden „shot“ stojí aj okolo deväť eur. Ver mi, rozmyslíš si, či radšej neostaneš doma. Skôr preto chodíme s kamarátmi niekam na prechádzky alebo sa navzájom navštevujeme. Máme tu takú slovenskú komunitu, veľa ľudí sú tu pre mňa už ako rodina. Držíme pokope a podporujeme sa navzájom.

Vnímajú spomínané vysoké ceny v krajine rovnako domáci, ako aj Slováci?

Oni sú na to zvyknutí. Je pre nich normálne zaplatiť vysokú cenu za niečo, čo je vysoko nadhodnotené. Ale vieš, ako to chodí. Aj tí ostatní musia z niečoho žiť a tie platy sú tomu prispôsobené. No keď sem príde slovenský turista, vníma to, samozrejme, inak. Nám sa tu tiež na začiatku „pretočili panenky“.

Napriek tomu, že život v Berne je finančne náročný, uličky tohto mesta by sa Martine opúšťali len veľmi ťažko.

Ako je to s cenou bývania či služieb?

Služby tu nevyužívame. Takú kaderníčku si napríklad vždy vybavím na Slovensku. Bývanie je však o inom. Na začiatku sme mali malý jednoizbový bytík a mesačne sme platili približne 650 eur na okraji Bernu. Ale, ako hovorím, platy sú tu primerané cenám a dá sa to zvládnuť a aj si niečo ušetriť.

Hoci, my Slováci sme na tom v zmýšľaní trochu inak ako Švajčiari. Tí tu využívajú, prirodzene, všetko a o šetrení sa pri nich veľmi hovoriť nedá. Aj preto je tu cez 70 % nehnuteľností v nájme a nie v osobnom vlastníctve, čo je úplný protiklad Slovenska.

Uvažuješ predsa len niekedy nad návratom na Slovensko? Je niečo okrem rodiny a priateľov, čo ti zo Slovenska chýba?

Pravdupovediac, na Slovensko sa už nikdy vrátiť nechcem, aj keď v srdci som stále Slovenska a aj s deťmi sa chcem v budúcnosti rozprávať výlučne po slovensky. Ale chýba mi napríklad naše jedlo – bryndza a Kofola. To mám vždy aj tu, pretože si z každej návštevy nesieme so sebou do Švajčiarska dostatočné zásoby. :-)
 

*Viac fotiek od Martiny priamo zo Švajčiarska nájdete aj na jej osobnom profile na Instagrame.

Spracovala: Kristína Biela