Skalné mesto Petra: Jeden zo 7 divov sveta, ktorý pred nami po stáročia ukrývali

Starobylé jordánske mesto Petra vám pravdepodobne bude známe z filmu Indiana Jones a posledná krížová výprava. Jeho stále pompézne trosky, ktoré svoju históriu píšu už od 3. storočia pred Kristom, sa však rozhodne oplatí zažiť aj naživo. Nie nadarmo sa totiž Petra zaraďuje do zoznamu novodobých siedmich divov sveta.

Petra sa stala miestom nakrúcania kultového filmu Indiana Jones a posledná krížová výprava.

Skalné mesto Petra sa nachádza na juhu Jordánska, zhruba 40 kilometrov severozápadne od mesta Ma'an. Vzniklo približne v 3. storočí pred Kristom, keď sa tu na mieste, kde sa stretávajú tri údolia, usadil púštny kmeň Nabatejcov. Práve v nehostinných podmienkach skalných údolí si začali budovať hlavné mesto svojho kráľovstva, ktoré nazvali Petra.

Slovo Petra (πέτρα) totiž v gréčtine doslovne označuje skalu.

Lokalita poskytovala bezpečie, financie aj výbornú skrýšu

Dôvod, prečo sa Nabatejci usadili medzi skalami, za pomoci ktorých tu vybudovali mesto, je vcelku prozaický. Vďaka tomu, že mesto z každej strany obklopovali aj stometrové kamenné bralá, mali miestni obyvatelia zabezpečenú prakticky nepretržitú ochranu a bezpečie.

Mesto zároveň vzniklo vo výbornej lokalite aj preto, že išlo o dôležitú križovatku obchodných ciest. Petra ovládala obchod s korením, a tak mala nemalé príjmy zo zdanenia predavačov, ktorí tadiaľto chceli prejsť. Aj vďaka tomu sa z nej stalo bohaté mesto, ktoré zažilo rýchly hospodársky rast.

Cestu do Petry lemujú skalné bralá, ktoré dosahujú výšku aj cez 100 metrov.

Postavili sa tu majestátne chrámy, paláce, verejné budovy, amfiteáter, kamenné domy a hrobky – všetky vytesané do pieskovca. Kmeň Nabatejcov tu dokonca vybudoval aj zložitý kanalizačný systém, pomocou ktorého privádzali do mesta dažďovú vodu. Tú následne zachytávali v umelých nádržiach.

Neskôr mesto ovládli Rimania, čo len podporilo jeho rozvoj. Približne v roku 62 pred Kristom Petra zažila svoj najväčší rozmach. V tom čase tu žilo už zhruba 30-tisíc ľudí.

Zánik skalného pokladu

V 3. storočí nášho letopočtu nastal v dejinách mesta veľký zvrat. Hlavné obchodné cesty sa presunuli vyššie na sever, a tak vplyv Petry stále viac upadal a ľudia začínali mesto postupne opúšťať. K pomalému zániku prispelo aj zemetrasenie v polovici 4. storočia, ktoré zničilo mnoho verejných budov.

Úplný koniec života v Petre však prinieslo až druhé ničivé zemetrasenie v 6. storočí, po ktorom mesto opustili jeho poslední obyvatelia. Aj v tomto nešťastí však predsa len možno nájsť trochu pozitívneho. V tej časti mesta, kde obyvatelia pochovávali svojich zosnulých do skalných hrobov, totiž budovy prírodnej katastrofe odolali. Petra však napriek tomu upadla do zabudnutia.

Mnohé budovy mesta Petra sa zachovali aj napriek ničivým zemetraseniam v 4. a 6. storočí. 

Od zabudnutia po znovuobjavenie

Od druhého ničivého zemetrasenia v 6. storočí až do 19. storočia o Petre takmer nikto netušil. Mesto totiž starostlivo ukrývali miestni beduíni, ktorí sa postarali o to, aby bola jeho existencia tajomstvom. Veci sa začali meniť až vtedy, keď do Petry v roku 1812 zavítal prvý Európan menom Johann Ludwig Burckhardt.

Tento švajčiarsky bádateľ začul historky o stratenom meste, a tak po ňom začal pátrať. Prezlečený za Araba napokon presvedčil miestneho sprievodcu, aby ho do Petry zobral, vďaka čomu sa stal prvým Európanom, ktorý na vlastné oči uvidel stratenú hrobku Al-Chaznech, známu aj ako pokladnica Khasné.

Táto ikonická stavba sa stala symbolom celej Petry.

Petra znovu na výslní i na zozname UNESCO

To, čo z mesta zostalo aj po tisícoch rokov, tak mohli ľudia od 19. storočia objavovať opäť. Petra sa dokonca v roku 1985 zaradila aj na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, čím sa stala vyhľadávanou lokalitou pre turistov z celého sveta.

A čím viac ľudí toto miesto navštívilo, tým viac dôvodov bolo aj na to, aby sa Petra stala tiež súčasťou zoznamu Nových siedmich divov sveta. Tento zoznam, ktorý vyhlásili v júli 2007 v Lisabone, je totiž výsledkom celosvetového verejného hlasovania.

Od 19. storočia začali Petru navštevovať turisti z celého sveta. Po dlhých stáročiach sa tak na tieto miesta opäť vrátil život.

Tri najväčšie skvosty, ktoré sa zachovali

Ako sme už spomínali, najznámejšou miestnou pamiatkou je pokladnica Al-Chaznech, vytesaná do červeného pieskovca. Ide o dvojpodlažnú hrobku, ktorá má znaky gréckej architektúry. Jej priečelie je vysoké cez 40 metrov a široké cez 30 metrov. Monumentálnosť tejto stavby vám jednoducho vyrazí dych.

V pondelok, stredu a štvrtok môžete navštíviť Petru aj v noci, avšak sprístupnená je len osvetlená cesta k pokladnici. Prehliadky sa začínajú o 20.30 hod.

Okrem už ikonickej pokladnice však Petra ponúka aj ďalšie dodnes zachované stavby, ktoré sa oplatí vidieť na vlastné oči.

Cestou údolím Petry sa vám po ľavej strane ukáže úžasný kamenný amfiteáter, na ktorom sa síce značne podpísali zemetrasenia, no napriek tomu nám stále pripomína svoju dávnu slávu.

Okrem domov, chrámov a hrobiek sa dodnes v Petre zachoval aj amfiteáter.

Tretím z pokladov Petry, za ktorým si treba vyšliapať mnoho kamenných schodov, je kláštor Ad-Deir, ktorý svojimi rozmermi dokonca prekonáva pokladnicu Al-Chaznech. Okrem toho z tohto miesta budete mať krásny výhľad na celé údolie, ako aj na ďalších niekoľko desiatok okolitých pamiatok. Takže tie vysoké schody rozhodne stoja za to.

Kláštor Ad-Deir svojimi rozmermi prekonáva aj pokladicu Al-Chaznech.

A čo dodať na záver? Azda už len to, že v Petre na vás zaručene bude čakať aj takáto sympatická spoločnosť. :-)