Santorini nezvláda nápor turistov. Ostrov pripravuje rázne opatrenia

Nadmerná spotreba energií či kolabovanie dopravy sú problémy, ktoré trápia Santorini v dôsledku veľkého prílivu turistov. Aj preto bude od nového roka platiť opatrenie, ktoré obmedzuje počet turistov z výletných lodí.

V čase od marca do decembra sa takmer každý deň vylodí na gréckom ostrove Santorini niekoľko tisíc turistov. V najrušnejších letných mesiacoch to denne môže byť až 10 000 osôb. Každoročne sú to približne dva milióny ľudí, ktorí si sem prídu oddýchnuť.

Od roku 2019 však vedenie ostrova zavádza opatrenie, ktoré by malo príliv más obmedziť. Týka sa výletných lodí, ktoré budú môcť prepraviť maximálne 8 000 osôb denne.

Najväčším problémom sú návštevníci z výletných lodí.

Dôvodov, ktoré starostu ostrova Nikosa Zorzosa priviedli k takémuto opatreniu, je hneď niekoľko. „Elektrická sieť a dodávky vody sú na svojich limitoch. Za posledných päť rokov sa množstvo odpadkov zdvojnásobilo,“ hovorí starosta pre Wall Street Journal.

Nemenej skľučujúcim problémom sú dopravné zápchy, ktoré vznikajú aj kvôli preprave turistov z prístavov do cieľových miest.

Navyše, Zorzosa trápi aj ďalšia výstavba, ktorá sa spája s rozvojom cestovného ruchu. Ako uvádza, minimálne 11 % ostrova sa v dôsledku turizmu zabetónovalo. Problém vidí aj v nefunkčnom kontrolnom systéme, ktorý by na výstavbu dohliadal. Ešte väčším paradoxom je, že práve pôda je konkurenčnou výhodou ostrova. Výstavbou však o tento benefit rýchlo prichádza.

Turisti sú zdrojom peňazí

Na druhej strane, opatrenie, ktoré má prispieť k zlepšeniu situácie, má aj svoje negatívne dopady. Ide totiž o to, že práve cestovných ruch je odvetvie, ktoré pomáha gréckej ekonomike. Až 20 % HDP krajiny tvorí turizmus.

Obec Oia je obľúbenou turistickou destináciou.

Aj na Santorini sa prisťahovali ľudia kvôli práci v cestovnom ruchu. „Počet obyvateľov prudko narástol. Momentálne máme vyše 25 000 stálych obyvateľov, ročne sa narodí približne 150 detí,“ hovorí Nikos Zorzos.

Keď sa však zníži počet turistov, automaticky to ovplyvní aj prácu v súkromnom sektore. Napríklad prevádzkovatelia výletných lodí nemajú k dispozícii menšie člny. Problém vidia aj v tom, že plavby sú rezervované dva roky dopredu.

Okrem nich sa v krízovej situácii ocitnú aj vlastníci gastronomických prevádzok. Majiteľka kaviarne v hlavnom meste Fira pre Wall Street Journal vyjadruje svoje obavy, pretože nájom zaplatí práve vďaka návštevníkom z výletných lodí.

V skupine, ktorú obmedzenie počtu návštevníkov ohrozí, sú aj hotelieri alebo prevádzkovatelia supermarketov.

Problémy s ubytovaním

Problém stavia do ťažkej situácie návštevníkov aj miestnych. No zatiaľ čo turistov by sa malo obmedzenie dotknúť až od budúceho roka, mnoho domácich v dôsledku preľudnenia trpí už teraz.

Jeden z najväčších problémov pre obyvateľov Santorini je ubytovanie. A nejde ani tak o to, že by miestni nemali kde bývať. Veď napokon fakt, že na jeden kilometer štvorcový pripadá 1 000 lôžok, svedčí o tom, že miesta je dosť. Problém vyplýva z toho, že všetok priestor zaberajú turisti. „Z ostrova sa stal jeden veľký hotel,“ hovorí učiteľka angličtiny Karolina Rikaki.

Spomína aj svoju kolegyňu, ktorá si chcela nájsť bývanie pre seba a jej tri deti. Jedinou možnosťou bol jednoizbový dom za vysokú cenu – 450 eur mesačne. V apríli ju z domu vyhodili a musela tak požiadať o mimoriadne bývanie v škole až do konca školského roka.

Vedúci združenia hotelierov v Santorini Manolis Karamolengos má taký istý problém pri ubytovaní zamestnancov. „Nájdete si pracovníka, ale nemáte ho kde ubytovať, takže nakoniec nepríde.“ V tomto sa zhoduje so zámerom starostu Zorzosa, keď uvádza: „Nemôžeme zastavať celý ostrov, niekde sa to musí skončiť.“