Cestovateľka Lucia o ostrove Maurícius: Ak si na lodi vypýtate kávu, domáci vám donesú pravý rum

Lucia Tilandyová spolu s priateľom zbiera zážitky naprieč rôznymi oblasťami sveta. Ich poslednou výletnou destináciou bol čarovný Maurícius. Prečítajte si rozhovor o dvojmetrových leknách, obrích korytnačkách či káve, ktorá sa zmenila na rum.

Lucia, začnime úplne zľahka. Prečo práve dovolenka na Mauríciu?

Tak ako každý rok, aj tentoraz sme s priateľom a rodinou hľadali skôr exotickú dovolenku v období zimných mesiacov. Okrem podmienky teplého počasia sme mali jasnú predstavu aj o tom, že pôjde skôr o zážitkovú formu dovolenky s možnosťou pre aktívny oddych.

Vďaka tejto úvahe sme zredukovali niekoľko ďalších destinácií a po zvážení finančného i časového hľadiska nám ostali na výber krajiny ako Zanzibar, Thajsko či ostrov Maurícius. Po rozhovoroch s ďalšími cestovateľmi a naštudovaní si bližších informácií sme sa definitívne rozhodli práve pre ostrov Maurícius. A urobili sme dobre.

Aj keď je Maurícius pomerne malý, každoročne sa sem vyberie na letnú dovolenku množstvo turistov. Nepôsobí potom ostrov preplnene?

Je pravda, že ostrov je rozlohou menší, ale z nášho pohľadu bola táto skutočnosť nebadateľná. Maurícius totiž ponúkal množstvo zaujímavých miest – pohoria, vodopády, pláže aj tyrkysové lagúny. Aj napriek tomu, že sme tu strávili 9 dní, stále sme nevideli úplne všetko.

Krajina v sebe spája viacero kultúr a svoje zastúpenie tu majú tri svetovo najväčšie náboženstvá – kresťanstvo, hinduizmus a islam. Je tú rozmanitosť cítiť aj navonok?

Precestovali sme už destinácie, v ktorých sme pociťovali rozdelenie obyvateľov na základe vierovyznania a kultúry. V prípade dovolenky na ostrove Maurícius to však neplatilo. Na ostrove všetci spolunažívali bez konfliktov, so vzájomným rešpektom, úctou a porozumením. A to nielen voči sebe, ale aj voči turistom.

Zhodou okolností mám k tejto téme aj konkrétny zážitok. Boli sme svedkami významného festivalu, ktorý je považovaný za jednu z najväčších hinduistických slávností. Táto udalosť sa každoročne koná na prelome februára/marca a je oslavou boha Šivu. Hinduisti vtedy putujú po ostrove v sviatočnom bielom oblečení smerom k posvätnému jazeru Ganga, pretože veria, že voda v ňom je posvätná. V rukách niesli kanwary, drevené slávobrány zdobené pestrofarebnými kvetmi.

Keď dorazili k jazeru, vzdali hold Šivovi a občas sa zvykli zhromažďovať aj pri 33-metrovej soche boha Hindu. Byť súčasťou tohto rituálu bol pre nás obrovský zážitok. Ešte niekoľko dní sme po tejto udalosti sme v blízkosti spomínaných miest cítili vo vzduchu vonné sviečky, videli poukladané kvety a posvätné dary.

A čo jedlá? Určite ste ochutnali nejaké miestne špeciality.

Čím viac kultúry a náboženstiev, tým väčší výber jedál. A to sa nám potvrdilo aj tu. Mohli sme si vyberať pokrmy z thajskej, čínskej, indickej, francúzskej či kreolskej kuchyne. Tradičné maurícijské jedlo je známe predovšetkým pridanými ingredienciami a koreninami.

Či už sme jedli u domácich v menej turistickej oblasti a čakali na jedlo viac ako hodinu usadení pri toaletách, bez klimatizácie a boli obklopení muchami, alebo sme jedli v špičkovej reštaurácii na vysokej úrovni, všade sme platili približne rovnako draho. Možno však išlo iba o zhodu okolností a iní turisti si odtiaľ odniesli úplne odlišnú skúsenosť.

Maurícius sa vyznačuje aj ako miesto stvorené na spoznávanie podmorského sveta. Nelákalo ťa to vyskúšať?

Áno, ostrov ponúka skvelé možnosti na potápanie, šnorchlovanie či plávanie s delfínmi. Dokonca sa tu dá absolvovať aj plavba ponorkou alebo loďou s preskleným dnom. Na to si však treba vopred vyhradiť finančný rozpočet.

Prekvapilo nás, že súčasťou viacerých hotelov s plážami, vrátane toho nášho, bolo bezplatné zapožičanie kajaku, vyskúšanie si windsurfingu alebo šnorchlovanie. Pre niekoho síce maličkosť, ale poteší.

Milovníkom potápania a dobrodruhom odporúčam navštíviť najsevernejší výbežok Cap Malheureux, ktorý v preklade znamená Nešťastný mys, pretože práve v tejto oblasti v minulosti stroskotalo viacero lodí. Potápači tu majú možnosť skúmať vraky lodí, ktoré sú dnes domovom mnohých vodných živočíchov.

Zažili ste toho veľa, no čo bolo tým úplne najväčším zážitkom?

Rozhodne celodenný výlet loďou okolo ostrova, ktorého súčasťou bolo aj vylodenie na menších ostrovoch a grilovacia hostina priamo na jednom z opustených ostrovov. Pokračovali sme rozprávkovou plavbou, ktorú lemovali vodopády a vysoké pohoria. Tento bod programu bol pre mňa doslova magický.

Kapitáni lode, ktorí boli našimi sprievodcami, sa chovali veľmi priateľsky, boli obdarení zmyslom pre humor a navodiť tú pravú mauricíjsku atmosféru sa im podarilo dokonale. Vtipným zistením bolo, že ak si na lodi vypýtate kávu, domácim sa rozžiaria oči a namiesto nej vám donesú pravý rum s kolou. (smiech)

Čo by si pri návšteve Mauricia nemal nechať ujsť ani jeden turista?

Je toho veľa, no medzi miesta, ktoré sa oplatí navštíviť, rozhodne patrí najväčšia chránená oblasť Black River Gorges National Park v juhozápadnej časti ostrova, kde sa nachádza vyše 50 kilometrov turistických trás.

Ďalším pútavým miestom je najstaršia Botanická záhrada Pamplemousses. Toto miesto je známe vďaka dvojmetrovým leknám, ktoré vraj unesú aj malé dieťa či palme, ktorá za 60 rokov rozkvitne iba raz.

Navštíviť sa oplatí aj záhadnú oblasť Chamarel Cascade. Zem tu kedysi sfarbila tuhnúca láva, preto svojím sfarbením i tvarom pripomína duny.

Potom sme zavítali aj do Rhumerie de Chamarel, kde sme sa dozvedeli zaujímavé informácie o histórii a detailnom procese výroby rumu. Každý, kto toto miesto navštívi, bude súhlasiť, že tou najlepšou časťou bola samotná ochutnávka rumu.

Milá a usmievavá pani domáca nám za barom naliala všetky rôzne druhy – ľahký, tmavý, svetlý, dubový, 5-ročný, 10-ročný, kokosový, banánový, vanilkový či škoricový. Samozrejme, neodolali sme a nejaké zásoby sme si nakúpili aj domov. (smiech)

V parku La Vanille Reserve sme mali možnosť si zblízka obzrieť obrie korytnačky, krokodíly, opice alebo vstúpiť do pavilónu s rôznymi druhmi hmyzu.

Vynechať najobľúbenejšie a najkrajšie pláže Maurícia by bol veľký hriech. Medzi tie naj patrí Grand Baie a Flic en Flac – prímorská dedinka v západnej časti ostrova s dlhou plážou pokrytou bielym pieskom, ktorej lagúna je zdobená koralovými útesmi.

Aká je prívetivosť domáceho obyvateľstva k cudzincom?

Domáci boli veľmi milí, slušní a komunikatívni. Avšak nedá sa to porovnať napríklad s obyvateľmi Indonézie, ktorú sme precestovali v minulosti. Tam bolo z obyvateľov cítiť väčšiu pokoru a ochotu, viac sa pýtali a zaujímali.

Ostrov Maurícius mal pre nás skôr európsky nádych a zdalo sa nám, že tu domáci žijú na vyššej úrovni, pretože sa po ostrove presúvali najmä na luxusných autách. Tu sme žiadne tradičné tuk-tuky nevideli. Taxikár, ktorý nás sprevádzal po ostrove, nám dával vždy jasne najavo, aká je jeho pracovná doba. (smiech) Ale, samozrejme, všetko záleží aj od toho, na koho práve natrafíte. Tak to funguje asi všade.

Existuje ideálne obdobie na návštevu tohto ostrova?

My sme Maurícius navštívili koncom februára. Počasie sme mali tropické. Každý deň nám na chvíľku spŕchlo, čo bolo veľmi príjemné a zároveň aj vítané.

Keďže tento ostrov vďačí subtropickému podnebiu, hlavná letná sezóna tu prebieha v období, keď je u nás zima. Najteplejšie obdobie je od novembra do marca, no príjemné teplé počasie tu zažijete aj v septembri a októbri.

Rozhovor spracoval: Erik Oravec