Osviežte sa v slovenskom podzemí: 6 unikátnych banských múzeí, kde môžete dodnes ťažiť zážitky

Vedeli ste, že na východe máme jediné opálové bane v Európe a že v podzemí Liptova stále strašia zákerní škriatkovia? Prevedieme vás tmavými miestami, ktoré sú ideálnym útočiskom pred horúcimi augustovými teplotami.

Hornonitriansky skanzen s banským vláčikom

Vďaka jednej z najobľúbenejších atrakcií malebného Hornonitrianskeho regiónu sa na chvíľu môžete vžiť do role baníkov, ktorí vyše 50 rokov fárali v bani Cigeľ. Celková dĺžka prehliadkovej trasy podzemím má takmer 3 kilometre, no peši budete musieť zdolať iba jej 600-metrovú časť.

Zdroj: Infocentrum Bojnice

Zvyškom vás hneď od vstupu do bane prevedie banský vláčik. Vďaka zážitkovej jazde je teda návšteva banského skanzenu ideálna aj pre rodiny s deťmi od 6 rokov. To však nie je jediným lákadlom, vďaka ktorému sa oplatí baňu Cigeľ navštíviť.

Zdroj: Infocentrum Bojnice

Baňa je unikátna tiež preto, že je súčasťou banského závodu, ktorý bol v prevádzke ešte do roku 2017. Útrobami vás budú sprevádzať tí istí baníci, ktorí tu v minulosti fárali, takže všetky informácie dostanete z prvej ruky.

Súčasťou prehliadky je okrem pútavého výkladu aj praktická ukážka stále funkčných banských zariadení.

Zdroj: Infocentrum Bojnice

Baňa Cigeľ je od Prievidze vzdialená len 10 minút autom, no skôr, než sem vyrazíte, svoju návštevu ohláste aspoň deň vopred. Viac informácií o rezervácii vstupeniek nájdete na stránke skanzenu.

Banské múzeum v Banskej Štiavnici

Najstaršiu banícku expozíciu a zároveň jednu z najrozsiahlejších na Slovensku nájdete v Banskej Štiavnici. Nachádza sa v nádhernom údolí asi kilometer od centra mesta, priamo pod tajchom Klinger.

Prehliadka podzemnej expozície začína v štôlni Bartolomej. Zdroj: Múzeum Banská Štiavnica

Banské múzeum v prírode nie je žiadnou sterilnou budovou, pri jeho návšteve totiž navštívite pôvodné banské priestory pod zemou, ale aj na povrchu. Najvzácnejším exponátom podzemnej časti múzea je gápeľ na konský pohon.

Vonkajšej časti expozície dominuje Kachelmanov ťažný stroj, ktorý sa pričinil o záchranu baníctva v Štiavnici a je symbolom technického pokroku v celosvetovom meradle.

Okrem tejto pamiatky však odporúčame venovať pozornosť aj Geologickému náučnému chodníku s desiatkami stanovíšť, ktoré vám detailne priblížia geologický vývoj Slovenska.

Schodisko v štôlni Bartolomej.

Najväčší zážitok sa však skrýva za tým, čo nie je na prvý pohľad viditeľné. To platí aj o útrobách štôlne Bartolomej, ktorej prehliadka trvá asi 90 minút.

Ak sa vám pošťastí rovnako ako nám, sprevádzať vás ňou bude bývalý baník, ktorý o banskej činnosti dokáže povedať viac ako akýkoľvek sprievodný leták.

Keďže je expozícia venovaná práci baníkov, všetko, čo tu uvidíte, vyzerá presne ako pri reálnej bani – miniatúrne vlakové súpravy na prepravu baníkov a hornín, taktiež podzemné bagre, nakladače, ale aj stôl prestretý k štedrej večeri. Prácu v bani totiž neprerušil žiadny sviatok.

V útrobách štôlne Bartolomej to vyzerá presne tak, ako by sa v nej ťažilo ešte aj dnes. Zdroj: Múzeum Banská Štiavnica

Návšteve Banskej Štiavnice sa určite oplatí venovať viac času. Okrem spomínaného Banského múzea v prírode odporúčame zavítať aj do štôlne Glanzenberg, ktorú od polovice 18. storočia  navštívilo viacero významných osobností. Medzi prvými napríklad František Štefan Lotrinský – manžel Márie Terézie.

Pamätná tabuľa v štôlni Glanzenberg. Zdroj: Región Banská Štiavnica

Ďalšia, respektíve úplne prvá zastávka pri návšteve Štiavnice by mala smerovať k rozsiahlej banskej expozícii Kammerhof. Tá je venovaná banskej technike, školstvu, oblečeniu, baníckym tradíciám, ale napríklad aj umeniu s banskou tematikou.

Andrej štôlňa v Kremnici

Z Banskej Štiavnice to k ďalším baniam v Banskobystrickom kraji nemáte ďaleko. Do Kremnice sa dostanete už do 40 minút autom, no pre umocnenie zážitku odporúčame jazdu vlakom cez Trať mládeže. Legendárnou trasou je aj cesta vlakom z Vrútok s množstvom tunelov a viaduktov.

Zdroj: Muzeum.sk

Nechajme železnice bokom a vráťme sa k inej technickej pamiatke, ktorou je Banícke múzeum v Andrej štôlni.

Prehliadka podzemia v 60-metrovej hĺbke s prilbou, čelovkou a plášťom trvá asi hodinu, počas ktorej zažijete dobrodružnú výpravu časom – štôlni Andrej sa totiž hovorí aj Križovatka storočiami.

Zdroj: Muzeum.sk

V rámci 660 metrov dlhej prehliadky je znázornená práca baníkov zo 17. až 20. storočia. Na vlastnej koži zažijete, aké to bolo v bani nielen pracovať, ale aj žiť, jesť či oddychovať. Budete mať príležitosť okúsiť prácu baníkov pri svetle z olejovej lampy, ale aj pri úplnej tme.

Zdroj: Muzeum.sk

Banský vláčik, ktorým baníci cestovali do rôznych častí bane, nájdete pred štôlňou Andrej.

Medvedia štôlňa, kde aj dnes stretnete permoníkov

Jedinou sprístupnenou baňou na Liptove (a v Tatrách) je Medvedia štôlňa v Žiarskej doline. Sprístupnená časť bane má 400 metrov a jej prehliadka trvá asi 30 minút. Aj keď sa to môže zdať málo, za polhodinu si z Medvedej štôlne odnesiete zážitok, na ktorý budete ešte dlho spomínať.

Zdroj: Medvedia štôlňa

Počas pobytu v štôlni sa dozviete množstvo zaujímavostí o práci baníkov, ktorých na tomto mieste poháňala túžba po zlate dlhé desaťročia. S fáraním sa však okrem drahých kovov spájajú rôzne nepríjemnosti.

Zdroj: Medvedia štôlňa

Nepríjemní boli napríklad legendárni permoníci – banskí škriatkovia, ktorí na hlučných baníkov privolávali nešťastie. Na druhú stranu, počuť škriatkov pri práci vraj prinášalo šťastie.

Permoníci sú dnes súčasťou prehliadky Medvedej štôlne, takže jej návštevu si vďaka nim užijú aj vaše malé deti.

Expozícia štôlne sa delí na 3 úseky. Zatiaľ čo prvý je umelo osvetlený, v tom druhom si budete musieť prisvecovať čelovkami. No a v tom poslednom budete odkázaní na tradičné olejové lampy. Tak ako za starých baníckych čias.

Po návšteve štôlne si môžete výlet v Západných Tatrách predĺžiť zachádzkou do neďalekej Pribyliny alebo iných nádherných miest Liptova.

Štôlňa Jozef v Gelnici

Rovnako ako Kremnica, rôznymi štôlňami je popretkávaná aj Gelnica. Jedinou verejnosti sprístupnenou je dedičná štôlňa Jozef v severozápadnej časti mesta.

1 500-metrová štôlňa v minulosti slúžila ako prístupné miesto do juhovýchodnej časti Gelnickej žily, no kvôli úpadku ťažby medi ju uzavreli. Svojho znovuzrodenia sa dočkala len nedávno. Pre verejnosť ju otvorili v roku 2016 a je súčasťou Baníckeho múzea v Gelnici.

Zdroj: Košice Region

Minulý rok bol navyše priestor štôlne rozšírený o niekoľko desiatok ďalších metrov. Keďže Gelnica nie je úplnou mekkou turizmu, svoju návštevu štôlne musíte vopred ohlásiť.

My sme na to zabudli, no sprievodca Ján svoju víkendovú pohodu ochotne vymenil za čas strávený v podzemí. O každej diere, ktorá sa v okolí Gelnice nachádza, by dokázal rozprávať dlhé a zaujímavé príbehy. Z histórie, ale aj z vlastných zážitkov a poznatkov.

Zdroj: Košice Region

V Gelnici a jej okolí sa nachádza množstvo zaujímavých technických pamiatok. Škoda len, že o tom málo ľudí vie. Ak ste fanúšikom priemyselného dedičstva a okrem poznatkov radi cestujete aj za zážitkami, dajte Gelnici šancu, pretože toto mesto si pozornosť turistov určite zaslúži.

Slovenské opálové bane v Červenici

Najstaršie opálové bane na svete, ktoré nájdete v Slanských vrchoch medzi Košicami a Prešovom, sú vhodnou odpoveďou na narážku, podľa ktorej na východe nič nie je.

Bane v Červenici sú zároveň jediné opálové bane v Európe, čím sa radia medzi unikát svetových rozmerov, o ktorom vie len minimum Slovákov.

O Slovenských opálových baniach sa rozprávalo po celom svete už v 16. storočí, keď bol opál obľúbeným drahokamom zámožných rodín. Je dokázané, že slovenský opál si obľúbila rodina Napoleona či Cisárovnej Jozefiny.

Ak by sa v 19. storočí neobjavili iné opálové náleziská v Austrálii a Mexiku, bane v obci Červenica by boli dodnes jediné opálové bane na svete.

Bane však majú aj iný unikát, o ktorý len tak neprídu – najväčší opál na svete zvaný Harlekýn pochádza práve zo Slovenska.

Našli ho na dne potoka v Červenici, váži takmer 600 gramov a jeho vtedajšia hodnota bola 700-tisíc holandských guldenov. Aktuálne si ho môžete ísť pozrieť do prírodovedného múzea vo Viedni.

Odvážlivci sa môžu v opálových baniach aj potápať. Zdroj: Opálové bane

Cesta podzemím Slanských vrchov meria 1,2 kilometra a celá prehliadka štôlne Jozef trvá maximálne hodinu. Počas nej si môžete okrem banskej techniky a nástrojov zblízka pozrieť vzorky opálov, ktoré sú hodnotnejšie ako zlato.

Na prehliadku opálových baní sa odporúčame vopred nahlásiť cez stránku opalovebane.sk.

Tak čo? Uprednostníte počas ukrutných augustových horúčav schladenie vo vode alebo dáte šancu baniam? Okrem tých, ktoré sme spomenuli v článku, na mape nájdete aj ďalšie sprístupnené bane na Slovensku. :)