Istanbul: Navonok typická Ázia, ale charakterom Európan

Článok je autorským textom prispievateľa.

Ak ste milovníkom poznávacích výletov a od dovolenky očakávate viac než len kúpanie v mori, Istanbul je na to ako stvorený. Dojmy, ktoré v nás bývalý Konštantínopol zanechal, boli silné aj niekoľko dní po návrate domov.

Spontánne rozhodnutia sú vždy tie najlepšie. Presne s touto myšlienkou som súhlasne prikývol na otázku svojej priateľky, či by sme sa nevybrali na výlet do najväčšieho tureckého mesta. Ona navštívila Istanbul letecky už pred piatimi rokmi, ja som v lietadle doposiaľ nesedel ešte nikdy. Možno aj preto vo mne toto mesto zanechalo taký silný dojem.

Tento článok nemá ambíciu opisovať najznámejšie atrakcie, ktoré sme, samozrejme, navštívili aj my. Chcel by som vám ním skôr priblížiť poznatky zažité na vlastnej koži, o ktorých si v bedekri len tak neprečítate.

Galatská veža bola v 14. storočí najvyššou budovou v meste, dnes slúži ako vyhliadková veža.

Na zápchy tu natrafíte aj o polnoci

Po krátkom, asi dvojhodinovom lete sme sa ihneď po pristátí vybrali do mestskej časti Avcilar, kde sme boli ubytovaní počas celého výletu. Pri kontrole pasov sme sa nezdržali dlho, za čo vďačíme hlavne neskorému príletu o jedenástej hodine nočnej.

Aj keď je v Turecku povolený bezvízový styk na 90 dní, pozor by ste si mali dať na niekoľko formalít. Pri vstupe do Turecka sa vyžaduje, aby platnosť vášho cestovného pasu bola aspoň 5 mesiacov. Ďalšou formalitou je dostatok voľného miesta – na pečiatky pri vstupe a výstupe z krajiny by ste mali mať aspoň dva prázdne strany, radí Ministerstvo zahraničných vecí­.

Ayasofya bola pôvodne kresťanskou bazilikou, neskôr mešitou a dnes je z nej múzeum.

Cestou do nášho dočasného výletného sídla nás prekvapili dlhé kolóny áut. Tie boli dôkazom toho, že Istanbul je mesto, ktoré žije ustavičným životom bez ohľadu na fázu dňa. Ak sa ho rozhodnete navštíviť, určite sa oplatí spoľahnúť na mestskú dopravu. Istanbul má prepracovaný systém dopravy, ktorý tvoria autobusy, električky, lode a metro. A ak nestihnete jeden autobus, netreba zúfať. Za ním totiž ihneď nasleduje ďalší.

Nečakaný budíček

Prvé ráno predbehol vyzváňanie budíku neznámy mužský hlas. Až neskôr som zistil, že to nespieva náruživý sused, ale že nás o piatej ráno zobudil Ezan – spev, ktorý počas dňa vyzýva moslimov k pravidelným modlitbám. Na prvý pohľad sa bývanie v blízkosti minaretu môže zdať ako nevýhoda, na druhú stranu to bolo príjemným spestrením výletu.

Interiér Mešity sultána Ahmeda zdobia modré dlaždice, vďaka ktorým je známa aj ako Modrá mešita.

Gangy istanbulských ulíc

Len čo sme vyšli v prvý deň do mesta, zistili sme, že prítomnosť túlavých mačiek a psov nie je iba instagramový trend. Natrafiť sa tu dá na chlpáčov rôznych druhov, veľkostí aj farieb. Obávať sa ich však určite nemusíte, väčšina pouličných psov je očkovaná a krotká natoľko, že si s nimi môžete robiť takmer čokoľvek. Radi sa nechajú hladkať, fotografovať i kŕmiť.

Demonštrácia veľkosti istanbulských psov v porovnaní s pollitrovou fľašou.

Modelingové ambície niektorých mačiek sa rozhodlo zúžitkovať zopár domácich podnikavcov, ktorí si za ich fotografovanie pýtajú finančný revanš. Jeho hodnota sa priamo úmerne zvyšuje s počtom cvaknutí fotoaparátu. Toho, že vás spomienkové zábery na atraktívne mačky zruinujú, sa však obávať určite nemusíte. Prvých 5 záberov je totiž zdarma, tvrdil rukou písaný cenník z kartónu.

Na návšteve v prvom nákupnom centre

Súčasťou Istanbulu sú všakovaké obchody, ktorých rozloženie však nie je až také rozmanité ako ich ponuka. Ak na začiatku ulice natrafíte na obchod so svadobnými šatami, je pravdepodobné, že rovnaký sortiment vás bude sprevádzať až po jej koniec. Rovnako je to s elektronikou, potravinami, oblečením či topánkami.

Skutočnú atmosféru blšieho trhu v typickom orientálnom štýle však ponúka až Grand Bazaar. Ide o jeden z najväčších a historicky najstarších krytých trhov na svete. Vo vnútri tohto bludiska sa nachádza až 61 uličiek s vyše 4 000 obchodmi. Počas prechádzky trhom nás sprevádzal mix rôznych exotických vôni čajov, sušeného ovocia a sladkostí.

Grand Bazaar si budem pamätať aj ako miesto, kde som sa počas nášho výletu prvýkrát stratil.

Pred návštevou si dobre pretrénujte sebazaprenie, pretože pestrým farbám, ktorými tieto produkty žiaria, sa spolu s neodbytnosťou predajcov odoláva ťažko. Nie nadarmo sa Grand Bazaar považuje za prvé nákupné centrum. Zaujímavosťou tohto miesta je aj to, že patrí medzi svetovo najviac navštevované turistické atrakcie.

Gastronomické zážitky

Život turistu v Istanbule nie je vôbec ľahký, o čom svedčí aj naša ochutnávka tunajšej zmrzliny. Ľudia (a predajcovia obzvlášť) majú obľubu si z cudzincov robiť srandu, čo je dobré, pretože v konečnom dôsledku sa na tom bavíte spolu s nimi. Veď uznajte:

Gastronómia v Istanbule nie je iba zábavná, ale aj chutná. Vyskúšali sme hocičo možné, no ani zďaleka nie všetko, čo tunajšie reštaurácie a street food prevádzky ponúkajú. Pokiaľ sa rozhodnete navštíviť Istanbul, určite ochutnajte Lahmacun – „tureckú pizzu“, ktorú tvorí chlebová placka, korenená zmes mäsa a množstvo zeleniny. Celé to je veľmi dobré!

Prístav v Eminönü je známy pochúťkou Balık Ekmek. Ide o klasickú rybu podávanú v chlebe, ktorá je pripravovaná priamo na lodi. Veľkou výhodou tohto miesta je, že pri chrumkaní si okrem jedla môžete vychutnávať aj pohľad na zátoku Zlatý roh, Galatskú vežu a prieliv Bospor. Romantická idylka, pri ktorej vám prestane prekážať aj tá všadeprítomná aróma rýb.

70-metrová dominanta, z ktorej je nádherný výhľad na celý Bosporský prieliv.

Výhľad ako z filmového plátna

Medzi najkrajšie zážitky, ktoré sme v Istanbule zažili, bol výhľad z Fatih Korusu Tema Vehbi Koç Doğa Kültür Merkezi. Keďže je toto miesto od centra predsa len trošku vzdialené, dostať sa sem autobusom dá celkom zabrať. Ale vynaložená námaha, na konci ktorej sa nám naskytol nádherný výhľad na Bospor a európsku časť Istanbulu, stála určite za to.

Nohami v Ázii, no pohľadom v Európe.

Škoda len, že park, v ktorom sa táto vyhliadka nachádza, je verejnosti prístupný iba do osemnástej večer. Inak by sme sa tam zdržali dlhšie, pozorovali západ slnka a vychutnávali si atmosféru, na ktorú sa len tak nezabúda.

Návšteva ostrova Heybeliada

Predposledný deň sme venovali poznávaniu ostrova Heybeliada. Ten je druhou najväčšou pevninou ostrovného „komplexu“ Prince Islands. Dostať sa sem loďou z Istanbulu sa dá veľmi jednoducho. Medzi mestom a ostrovmi pravidelne premávajú výletné lode z hlavného mestského prístavu v Karaköy.

Keďže sme boli z istanbulských ciest zvyknutí na chaos, hneď po vystúpení z lode nás prekvapil pokoj, ktorý na ostrove prevládal. Neskôr sme zistili, že akákoľvek motorová doprava je na ostrove zakázaná. To preto, aby sa zabránilo jeho znečisťovaniu. Jedinou možnosťou prepravy sú konské vozy alebo bicykle. My sme si zvolili tretiu možnosť a po ostrove sa poprechádzali po vlastných.

Atmosféru ostrova ozvláštňujú typické vidiecke domy z dreva. Heybeliada je teda dokonalým útočiskom pred ruchom veľkomesta, čo zistili aj domáci. Podľa údajov z Wikipédie sa tu počas letného obdobia vyskytuje až 10 000 obyvateľov, zatiaľ čo v zime ich tu zostáva iba 3 000.

Návštevu Istanbulu sme absolvovali v máji, takže kúpanie sme si kvôli studenej vode neužili.

Večerné rituály pri čaji

Dojmy, ktoré v nás Istanbul zanechal, boli silné aj niekoľko dní po návrate domov. Je to krásne mesto plné historických pamiatok a dobrých ľudí. S domácimi moslimami sa dá porozprávať naozaj o hocičom, no najradšej sa bavia o politike a športe.

Cestou sem nás sprevádzal pouličný pes Fatih. Zdalo sa, že z výhľadu je unesený rovnako ako my.

Skôr než pri pive si s vami radi posedia pri čaji. Ten je tu prítomný takmer všade a predavači vám ho ponúkajú aj tam, kde by ste to inak nečakali. Napríklad pri nákupe magnetiek. Istanbul má dušu Ázie, no mentálne má veľmi blízko k Európe. A rovnako je to aj s ľuďmi.

Autor textu a fotografií: Erik Oravec