Island plný paradoxov: V existenciu elfov verí viac ako polovica obyvateľov
Máloktorý národ sa môže pýšiť najkrajšími ženami a zároveň prekonať v konzumácii piva Nemecko aj Česko. Možno aj preto sú poznávacie zájazdy na Island v poslednom období veľkým fenoménom.
Na existenciu elfov a duchov verí viac ako polovica obyvateľstva
Islanďanov nesprevádza viera v nadprirodzené javy iba počas ich detstva. Podľa štúdie z roku 2007 sa k existencii elfov prikláňa až 59 % obyvateľov tohto ostrova. Že má táto krajina záhady vo veľkej obľube, potvrdzuje 59 % z opýtaných, podľa ktorých je prítomnosť duchov aspoň minimálne prípustná.
Ich presvedčenie však nevyplýva z nadmerného sledovania rozprávok. Nadprirodzené bytosti sú v islandskej kultúre hlboko zakorenené už dlhé tisícročia a elfovia tvoria neodmysliteľnú súčasť aj ich národného folklóru. Podľa miestnej tradície ide o mierumilovné bytosti, no ak ich bezohľadnosť ľudí vyruší či nahnevá, nastanú nepríjemnosti.
Z minulosti je známy prípad, keď sa musela výstavba diaľnice medzi polostrovom Alftanes a Reykjavíkom prerušiť práve kvôli nim. Skalnatá oblasť, naprieč ktorou mala cesta viesť, totiž patrila škriatkom a búracie práce by tak narušili ich domovy a pokojný život.
O závažnosti situácie svedčí aj to, že o budúcnosti diaľnice musel v tomto prípade rozhodovať až samotný najvyšší súd.
Krajina bez armády, námorníctva a ozbrojenej polície
Island je podľa štatistík hneď po Singapure, Luxembursku a Japonsku štvrtou najbezpečnejšou krajinou sveta. Vďaka nízkej miere kriminality je Island aj jednou z mála krajín bez vlastnej armády a námorníctva. Polícia je o bezpečnosti presvedčená natoľko, že občasné zločiny vie zvládnuť aj bez použitia zbraní, ktoré by ste vo výbave miestnych strážcov zákona hľadali márne.
Ak sa predsa len niektorý z obyvateľov rozhodne pôsobiť v armáde, môže sa pridať k nórskemu vojsku. Keďže medzi obidvoma štátmi panuje dohoda, žiadne odsúdenie za vlastizradu mu nehrozí.
Produkty McDonald's tu nájdete iba v múzeu
Ekonomická kríza v roku 2008 aj tu spôsobila odchod viacerých svetových spoločností. Medzi ne patril tiež známy americký fast food, ktorého jeden z posledných cheesburgerov predaných v tejto krajine potom ľudia obdivovali v Národnom múzeu Islandu.
Ten istý hamburger sa spolu s hranolčekmi neskôr stal atrakciou v hoteli na autobusovej stanici v Reykjaviku. Aby toho nebolo málo, majiteľ hotela spustil na internete live stream, vďaka ktorému proces rozkladu posledného islandského McDonald’s hamburgeru môžete sledovať dodnes.
Z posledného McDonald hamburgeru, ktorý sa predal na Islande, je dnes miestna atrakcia, zdroj: grapevine.is
Pitie piva bolo povolené až v roku 1989
Je prekvapením, že v krajine, kde je konzumácia alkoholu celkom obľúbená, bolo legálne pitie piva oficiálne dovolené až 1. marca 1989. Na znak vďaky každoročne oslavuje tento deň množstvo Islanďanov nadmernou konzumáciou tohto zlatistého moku.
Zákaz piva zapríčinila vtedajšia nevraživosť medzi Islandom a Dánskom, pre ktoré bolo pivo súčasťou životného štýlu. Dnes predstavuje pitie piva u priemerného Islanďana až 62 % z jeho celkového príjmu alkoholu, čo je ešte viac ako v Nemecku či Českej republike. Paradox? Pre Island normálne.
Telefónny zoznam usporiadaný podľa krstných mien
Zdá sa, že byť originálnym národom a odlišovať sa od zvyšku sveta je výsadou Islanďanov, pretože osobitne zaužívané pravidlá majú aj pri vymýšľaní mien pre svoje deti.
Neexistujú tu žiadne priezviská a u väčšiny vzniká ich druhé meno z krstného mena jedného z rodičov a prídavku -dóttir (dcéra) alebo -son (syn) na konci. Ak sa manželke Guunara narodí syn, jeho priezvisko bude jednoducho Gunnarson. Je preto úplne bežné, že každý člen tej istej rodiny má odlišné priezvisko.
Na Islande sa všetci oslovujú krstným menom a ak budete hľadávať konkrétnu osobu v ich telefónnom zozname, celkom isto sa potrápite. Ich zoznam je totiž abecedne usporiadaný podľa krstných mien.
Najšťastnejší, najmúdrejší, naj… Island je krajina mnohých prvenstiev
Islandu patrí v rôznych štatistikách a prieskumoch uvádzaných v prepočte na jedného obyvateľa množstvo prvenstiev. Natrafiť na disciplínu, v ktorej nie je tento ostrovný štát najlepšou krajinou na svete, nie je vôbec náročné.
Vďaka tomu, že v súťaži Miss World zvíťazili už štyri ženy z tohto inak malého národa majú Islanďania plné právo pýšiť sa tvrdením, že majú najkrajšie ženy na svete.
Island produkuje v prepočte na jedného obyvateľa najviac hudby a kapiel spomedzi všetkých krajín. Majú najsilnejších mužov, najšťastnejšie obyvateľstvo, najčistejšiu krajinu, najvyššiu mieru gramotnosti a v pomere na jedného človeka spotrebujú najviac Coca-Coly a kávy.
Azda najväčším paradoxom v prvenstvách vedie fakt, že Island sa v takto udávanom pomere môže hrdiť aj tým, že má najviac nositeľov Nobelovej ceny. No skutočnosť je taká, že aktuálne je držiteľom Nobelovky iba jeden zastupiteľ tohto národa – Halldór Kiljan Laxness, ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru ešte v roku 1955.
Island sprevádza zaujímavá politická minulosť
Reykjavík je pravdepodobne prvým hlavným mestom, na ktorého čele stál komediant a zároveň punk-rockový basgitarista. Ale ani to by nebolo obzvlášť zaujímavé, ak by budúci primátor hlavného mesta nepostavil svoju kandidatúru na bizarnom volebnom programe.
Jón Gnarr ako kandidát Najlepšej strany sľuboval obyvateľom Reykjavíku dostatočné množstvo uterákov na každom kúpalisku, ľadového medveďa v mestskej ZOO, parlament bez omamných látok a nadživotnú sochu speváčky Björk.
Toľko málo stačilo, aby si bývalý komik získal väčšinovú priazeň obyvateľov metropoly Islandu. Po výhre v parlamentných voľbách v roku 2010 vyhlásil, že odmieta vytvoriť koalíciu s ľuďmi, ktorí nepozerajú televízny seriál The Wire a v prezlečení za kráľovnú sa zúčastňoval pochodov za práva homosexuálov.
Jón Gnarr, bývalý primátor mesta Reykjavík, v pochode za práva homosexuálov, zdroj: guidetoiceland.is
Toto je len menší výber toho, čím je Island špecifický. Navštívte túto zem ohňa a ľadu a presvedčte sa o jej zvláštnostiach na vlastnej koži.
Poznávacie zájazdy na Island obsahujú množstvo zážitkov naprieč celým ostrovom, nádhernou prírodou a scenériami, ktoré nikde inde na svete nenájdete.
Autor: Erik Oravec