Arménsko: Tajomná horská krajina plná kláštorov a zašlej slávy

Drsná a zároveň nádherná. Aj taká je príroda v tajomne znejúcom Arménsku. Táto horská krajina v juhozápadnej Ázii ešte stále nie je masovo vyhľadávaná, no keď uvidíte jej úchvatné lokality plné kláštorov, budete sem chcieť zavítať.

Legendárny kláštor Khor Virab s výhľadom na biblický vrch Ararat.

Arménsko je rozlohou veľké asi ako polovica Slovenska a žije tam aj o polovicu menej obyvateľov ako u nás. A niet sa čo čudovať.

Väčšina územia sa rozprestiera v nadmorskej výške nad 1000 metrov. Ľudia tu toho veľa nevypestujú, a preto tu život vie byť občas naozaj drsný. Ak však patríte medzi milovníkov vysokohorskej turistiky a sakrálnych stavieb, Arménsko je pre vás správna voľba.

Arménsko je relatívne mladý štát, pretože podobne ako Slovensko vznikol až po rozpade ZSSR. Jeho hlavným mestom je Jerevan, no toto mesto až také mladé nie je.

Vzniklo totiž na mieste, kde sa už v roku 783 pred Kristom nachádzala starodávna pevnosť, stojaca na križovatke významných obchodných ciest smerujúcich z Ruska a Antólie do Perzie.

Západ slnka na Jerevanom, v pozadí zasnežená hora Ararat.

Dnes však po tejto pevnosti niet ani stopy. Môže za to nielen čas, ale aj silné zemetrasenie, ktoré v roku 1988 pochovalo až 50-tisíc Arménov. Jerevan má však stále čo ponúknuť.

Múzeá, divadlá, kostoly, nádherná hudobná sieň, ale aj trhoviská a historické uličky – to všetko priniesol rozmach za sovietskej éry.

Pohľad na kaskádový výtvarný komplex a park Tamanyan v Jerevane.

Ružové mesto

Na Jerevan vám stačia zo dva dni, nostalgická atmosféra tohto hlavného mesta si vás však určite získa. Príkladom je aj námestie Hanrapetutyan Hraparak, ladené do typických červenotehlových odtieňov v duchu socialistického obdobia, keď bolo podľa miestnych „lepšie“.

Arménsko je dnes totiž chudobná krajina. Spomínané Námestie republiky však odráža snahu krajiny zmeniť to. Nájdete tu rušné reštaurácie, životom pulzujúce obchody, národnú galériu či mnohé úradné budovy. A nad tým všetkým tróni známa historická hodinová veža. Opäť ladená do ružovkastých odtieňov vulkanickej skaly, z ktorej je toto „ružové mesto“ vystavané.

Hanrapetutyan Hraparak alebo Námestie republiky v Jerevane s typickou hodinovou vežou.

Námestie je najkrajšie v lete, keď sa tu stretávajú miestni a živo diskutujú nielen v podnikoch, ale aj sediac na múroch fontán, schodoch, jednoducho kdekoľvek. Chýbať im pri tom nemôže slávny arménsky koňak, ktorý môžete ochutnať priamo v závode Jerevan Brandy Factory.

Továreň a múzeum v jednom, kde vám dajú ochutnať chýrny arménsky koňak.

Za zmienku stojí aj obrovská Katedrála Surp Grigor Lusavorich, ktorú dokončili v roku 2001. Vznikla na počesť toho, že Arménsko ako prvá krajina v histórii prijala roku 301 kresťanstvo.

Jej význam vyzdvihuje aj to, že sa vo vnútri nachádzajú relikvie sv. Juraja, podľa ktorého nesie svätostánok svoje meno. Stavba je teda značne nová, svojím vizuálom oveľa modernejšia než iné, no napriek tomu do koloritu tohto mesta skvele zapadá.

Katedrála Surp Grigor Lusavorich.

Vynechať by ste však nemali ani takzvanú Modrú mešitu z 18. storočia. Modré a žlté kachličky svietia už z diaľky a svojím nádychom vás tak trochu prenesú do susedného Iránu a do obdobia slávnej Perzskej ríše. Mimo centra však už ani zďaleka tak rušno nie je, čo je ideálne najmä vtedy, ak máte radi pokojné potulky.

Nádhernú Modrú mešitu v Jerevane určite neprehliadnete.

Najposvätnejšie miesto

Z Jerevanu sa určite vyberte aj do neďalekého Echmiadzinu, štvrtého najväčšieho mesta v krajine. A zároveň najposvätnejšieho.

Pre mnohých pútnikov je magnetom miestna katedrála, ktorú založil sv. Gregor Osvietiteľ už v roku 301. Právom je teda považovaná za najstarší kostol sveta v celom kresťanskom svete.

Katedrála v meste Echmiadzin je najposvätnejším miestom Arménov.

Po ceste však odporúčame „zablúdiť“ aj k chrámu Zvartnots. Ide o katedrálu zo 7. storočia, ktorú postavil Nersés Staviteľ.

Na svoju dobu bola považovaná za architektonický skvost, pretože mala až tri poschodia. Arménsko sa však nachádza v tektonicky činnej oblasti, a tak ju v 10. storočí poškodilo veľké zemetrasenie. Aj napriek tomu je však táto ruina taká nádherná, že sa dostala na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Majestátne ruiny chrámu Zvartnots.

Legendárny kláštor

Svätého Gregora Osvietiteľa sme už spomínali, nie však legendu, ktorá sa k nemu viaže. Tá hovorí, že kráľ Tiridates III. Arménsky väznil chýrneho iluminátora 13 rokov na mieste zvanom Khor Virab.

Podľa legendy sa s kráľom postupne spriatelili, Gregory sa dokonca stal jeho náboženským mentorom a pred viac ako 1700 rokmi spolu obrátili celú krajinu na novú vieru.

Na znak úcty svätého Gregora tu v roku 642 postavili kaplnku. Postupne k nej pribudol kláštor a o viac ako tisíc rokov tu vznikla kaplnka známa ako Sv. Astvatsatsin, čiže Kaplnka Matky Božej, kde sa konajú pravidelné cirkevné služby.

V kláštore Khor Virab a jeho okolí sa celebruje katolícka omša už skoro 1700 rokov.

Pútnické miesto sa nachádza 8 kilometrov od uzavretých hraníc s Tureckom pri mestečku Pokr Vedi a bonusom je aj nádherný výhľad na biblickú horu Ararat.

Mimochodom, Arménci tvrdia, že práve tam sa nachádza legendárna Noemova archa. Napriek mnohým výpravám sa však nikdy nenašla… Archu ale majú vo svojom národnom erbe.

Arménska vlajka so štátnym znakom, uprostred ktorého je symbol Noemovej archy.

Záhadné schodisko

A odtiaľto sa oplatí vyraziť aj do neďalekého kaňonu Novarank pri opustenej dedinke Amaghu, ktorá sa nachádza asi 120 kilometrov juhovýchodne od arménskej metropoly.

V kaňone s kolmými červenými stenami nájdete kláštor z 13. storočia, ktorý je tvorený unikátnym komplexom kostolov a kamenných krížov. Snáď najznámejšou stavbou je dvojpodlažná katedrála Surb Astvatsatsin.

V kaňone Novarank sa ukrýva jeden z najkrajších kláštorov sveta.

Jej zaujímavosťou je úzke kamenné schodisko na vonkajšej strane svätostánku, ktorým sa dostanete na druhé poschodie. Nikto dodnes s istotou nevie povedať, prečo sa schodisko nachádza vonku a nie vo vnútri, ako býva zvykom.

Tajomné schody kláštora Surb Astvatsatsin.

Na prelome 13. a 14. storočia v kláštore sídlili biskupi zo starobylej arménskej dynastie Syunikov. Aj to je dôvod, prečo sa toto miesto stalo takým významným náboženským a neskôr aj kultúrnym centrom celého Arménska.

V časoch svojej najväčšej slávy bolo úzko prepojené s mnohými miestnymi sídlami učenia, najmä s univerzitami a knižnicou v Gladzore.

Najdlhšia lanovka sveta

Ak patríte medzi milovníkov vysokohorskej turistiky, vaše kroky by mali viesť ku kláštoru Tatev na juhu krajiny. Ak sa však necítite na niekoľkohodinový výšľap smerom nahor, použiť môžete najdlhšiu lanovku sveta Wings of Tatev, ktorá má až 5,7 kilometra.

Najdlhšia lanovka sveta Wings of Tatev.

Po príchode do cieľovej stanice stačí prejsť iba kúsok a vynorí sa pred vami kláštor Tatev, ktorý vás ohromí svojou stredovekou architektúrou z 9. storočia.

Do tohto obdobia spadajú aj takzvané chačkary, čo sú vlastne kamenné plochy, do ktorých sú vyryté kríže či iné náboženské ornamenty.

Pohľad na arménsky kláštor Tatev, ku ktorému vedie najdlhšia lanovka sveta.

Nájdete tu aj kamenný stĺp, ktorý sa rozkýva vždy, keď sa blíži zemetrasenie. Pri pohľade naň sa vám doslova zatají dych. Najmä ak budete počúvať miestneho sprievodcu, ktorý vám porozpráva, ako to mali starí Arméni všetko premyslené a aké príbehy sa k tomuto tajomnému miestu viažu.

Zdobené chačkary v kláštore Tatev.

Posledný „pohan“

Aj tak by sa dal nazvať jediný pohanský chrám, ktorý sa zachoval v celom Arménsku A ktorý je dokonca jediný svojho druhu na celom Kaukaze.

Grécko-rímsky chrám sa nachádza v mestečku Garni a pochádza z 1. storočia. Nikto presne nevie, prečo ho kresťania nezničili, no pravdepodobne toto miesto učarovalo arménskym kráľom, lebo tu neskôr mali svoje letné sídlo.

Pohanský chrám Garni.

Táto lokalita nie je medzi turistami veľmi známa, no výhodná je najmä preto, lebo sa nachádza neďaleko hlavného mesta. Budete tu teda takmer úplne sami, vďaka čomu môžete do seba naplno nasávať atmosféru tohto jedinečného miesta.

Modrá perla

Arménsko oficiálne svoje more nemá, neoficiálne je ním však Sevan, najväčšie jazero na Kaukaze. Má rozlohu 1262 kilometrov štvorcových a tróni v nadmorskej výške 1900 metrov.

Vyhľadávané je najmä v lete na kúpanie, pretože mnohých sem láka nádherná tyrkysová voda. Niet preto divu, že jazero Sevan v srdci krajiny je ľudovo známe aj ako „modrá perla“.

Jazero Sevan je najväčšie na Kaukaze.

Nájdete množstvo menších upravených pláží, ale aj viaceré možnosti na ubytovanie, kde vám naservírujú miestnu lahôdku – pstruha sevanského.

A ako inak, po okolí sú roztrúsené viaceré kláštoriky. Nech už sa vyberiete kamkoľvek, nudiť sa teda nebudete. Ak by sme však predsa len mali jeden vypichnúť, bude to Sevanvank, ktorý má zvonka dramatickú čiernu farbu a nájdete v ňom aj rôzne impozantné reliéfy.

Arménsky Stonehenge

Oficiálny Stonehenge sa nachádza vo Veľkej Británii, no podobne mystické miesta však nájdete po celom svete. A ani Arménsko nie je výnimkou.

Tajomné miesto sa nachádza v provincii Syunik a volá sa Zorats Karer.

Záhadný Arménsky Stonehenge v Zorats Karer.

Arménsky Stonehenge tvorí viacero megalitov. Podľa niektorých sú to len voľne stojace kamene, iní v ich zoskupení hľadajú súvislosť, a dokonca tvrdia, že slúžili na pozorovanie hviezd.

V každom prípade, môžete si to prísť preveriť sami a možno sa vám podarí túto tisícročnú záhadu rozlúštiť. Arménsko je nádherná krajina a bol by hriech nenavštíviť ju.