10 stále aktívnych sopiek, ktoré si môžete pozrieť úplne zblízka

Odhaduje sa, že na svete je aktívnych až vyše 1500 sopiek. Niektorí sa týmto prírodným lákadlám nechali podmaniť natoľko, že pod nimi rovno bývajú. V blízkosti aktívnych sopiek žije asi 500 miliónov ľudí, takže ich prístupnosť je vhodná aj pre turistov. Ktoré najznámejšie sopky sveta sa oplatí navštíviť?

1. Etna (Sicília)

Vyše 3 300 metrov vysoká Etna je najvyššou sopkou starého kontinentu. Po väčšinu roka sa na jej vrchole nachádza snehová pokrývka a po bokoch ju lemujú citrusové, figové či olivové sady.

Jej prvé erupcie prebehli pred státisícmi rokov. Naposledy o sebe dala Etna vedieť medzi rokmi 2002 až 2003, keď sa jej obrovské mračná sopečného prachu a popola objavili až v Líbyi – na druhom konci Stredozemného mora.

V súčasnosti je sopka Etna veľkým turistickým lákadlom. Dostať sa na jej vrchol nie je vôbec problematické – na výber máte vlak alebo autobus, ktorý vás vyvezie do nadmorskej výšky 1 923 m. Odtiaľ sa až na vrchol dostanete lanovkou.

2. Biely ostrov (Nový Zéland)

Zvaná tiež Whakaari je najaktívnejšia sopka Nového Zélandu. V činnosti je už okolo 150 000 rokov, no s istotou môžeme povedať, že z jej vrcholu sa dymí takmer nepretržite, odkedy ju v roku 1789 objavil James Cook.

Zdroj: Wikimedia.org

Vrchol Bieleho ostrova siaha síce iba do 321-metrovej výšky, no zvyšných 1 600 m tejto sopky sa nachádza pod hladinou mora. Predtým, než sa stala vyhľadávanou turistickou atrakciou, ju chceli využívať na ťažbu síry. Tieto plány však pokazil zosuv na okraji krátera v roku 1914, pri ktorom zahynulo všetkých 10 pracovníkov.

Turisti tu uvidia napríklad trhliny, cez ktoré unikajú plyny s teplotou až do 800 °C, bublajúce pramene a obrovské množstvo morských vtákov. Ostrov je súkromným pozemkom, no navštíviť ho môžete v sprievode autorizovaných prevádzačov.

3. Arenal (Kostarika)

Vzhľadom pripomína japonskú horu Hudži, no oproti nej má Arenal oveľa temnejšiu minulosť. Po niekoľko storočnom spánku sopka nečakane vybuchla v roku 1968 a zničila mestečko Tabacón. To je zároveň naposledy, kedy sa svetu ozvala.

Dnes sa v jej okolí nachádza národný park s množstvom turistických chodníkov. Tie vedú naprieč lávovými poľami, okolo prameňov a vodopádov. Cestou vás bude sprevádzať exotické vtáctvo a keď sa pošťastí, možno narazíte aj na rôzne hady a dravce. Ale tým by ste sa asi radšej chceli vyhnúť.

4. Kīlauea (Havaj)

Medzi najznámejšie sopky sveta bez pochýb patrí aj Kilauea. Veď ročne ju navštívi skoro 3 milióny turistov. To aj napriek tomu, že nie je najvyššou Havajskou sopkou, ktorou je susedná Mauna Loa. Kilauea sa dokonca považuje za najmladšiu havajskú sopku.

Zdroj: Wikimedia.org

Počas 19. a začiatkom 20. storočia bola sopka aktívna takmer nepretržite. Nespí ani teraz. Len od roku 1952 sa jej sopečná činnosť prejavila 34-krát. Po erupcii v roku 2008 sa na jej vrchole otvoril kráter, v ktorom sa vytvorilo lávové jazero. Práve z neho pochádza plynov oblak, ktorý sa nad sopkou vznáša takmer nepretržite.

Zdroj: Wikimedia.org

5. Mount Vesuvius (Taliansko)

Zoznámte sa s európskym unikátom – sopka Mount Vesuvius je za posledných 100 rokov jediná aktívna sopka na pevnine starého kontinentu.

Jej nie zas tak dávna sopečná aktivita neodradila ani 3 milióny obyvateľov, ktorí sa usídlili rovno pod ňou. Ide tak o najviac osídlenú vulkanickú oblasť na svete. To, čím sa táto sopka ležiaca len 9 km od Neapolu preslávila, je ale viac.

Poznáme staroveké rímske mesto Pompeje? V 79. storočí ho pod 6-metrový nános popola, prachu a kameňov pochovala práve sopka Mount Vesuvius. Tento výbuch sprevádzal asi 100-tisícový násobok tepelnej energie z bombardovania Hirošimy a Nagasaki. Oblasť okolo sopky je dnes národným parkom s chodníkmi, po ktorých sa dostanete až na vrchol sopky.

6. Eyjafjallajökull (Island)

Je to síce jedna z menších islandských sopiek, no svetovo ide o jednu z najznámejších. Môže za to jej nedávny výbuch v roku 2010. Od poslednej erupcie spred 189 rokmi sopka nabrala silu a dym vyvrhla do niekoľko kilometrovej výšky. To zapríčinilo kolaps leteckej dopravy v 20 krajinách Európy.

Takto vyzeral výbuch sopky Eyjafjallajökull v roku 2010. Zdroj: Wikimedia.org

7. Piton de la Fournaise (Réunion)

Časté erupcie lákajú turistov aj na najvzdialenejší región Európskej únie – na ostrov Réunion, ktorý sa nachádza asi 200 km od Maurícia a Madagaskaru. Ostrov okupuje Piton de la Fournaise, jedna z najaktívnejších sopiek sveta. Za posledných 400 rokov sa ozvala asi 150-krát. Takže o svetelné a zvukové úkazy má tunajšie obyvateľstvo postarané.

Zatiaľ čo oni vidia všetky sprievodné javy aktívnej sopky „z prvej ruky“, vy tu môžete obdivovať aspoň pozostatky sopečnej činnosti – aktívne aj spiace krátery či sopečné kotliny.

8. Kilimandžáro (Tanzánia)

Pýtate sa, prečo sme do zoznamu aktívnych sopiek zaradili aj Kilimandžáro, keď nám počas základnej školy na hodinách zemepisu vtĺkali do hlavy, že ide o neaktívnu sopku?

Dôvod je ten, že z jedného z kráterov, ktoré sa na masíve nachádzajú, pravidelne uniká sopečný plyn. Vedci navyše zistili, že roztavená magma sa nachádza len 400 metrov pod kráterom.

Z nevinného masívu a dominanty Afriky sa tak stáva časovaná bomba. Dostať sa sem je pre človeka s výbornou fyzickou kondíciou celkom ľahko splniteľný sen. Podľa odhadov sa na vrchol dostane až 40 % zo všetkých odvážlivcov.

Ten, komu sa to podarí, sa môže pokojne pochváliť statusom či fotkou na svojom Facebooku a Instagrame. Kilimandžáro je totiž najvyššie položené miesto s mobilným signálom.

9. Sakurajima (Japonsko)

Jedna z najaktívnejších sopiek Japonska sa nachádza na ostrove Kjúšu. Už vyše 60 rokov chrlí sopečné plyny s popolom, no niekoľkokrát ročne sa pripomenie aj menšími erupciami. Ani to nebránilo ľuďom, aby si postavili svoje obydlia rovno pod jej svahom.

Mesto Kagoshima vzdialené len zopár kilometrov od sopky obýva cez 600 000 Japoncov. Tí, ktorí sa vyberú sopku spoznať zblízka, môžu zrelaxovať v jednom z tunajších kúpeľov. V okolí sopky sa totiž vyskytujú viaceré horúce pramene. Turistickým ruchom to tu žije teda hlavne vďaka sopke Sakurajima.

10. Mauna Loa (Havaj)

To najväčšie sme si nechali na koniec. Masív sopky Mauna Loa zaberá takmer polovicu Havaja, Sopka sa rovnako ako Kilimandžáro považuje síce za spiacu, no pravidelné rozťahovanie jej kalderových stien naznačuje, že sa postupne napĺňa magmou.

Hlavný kráter sopky Mauna Loa meria 3 x 5 km.

Pre túto sopku nie sú charakteristické silné výbuchy, ale skôr pokojné výlevy žeravej lávy. Vďaka tomu je obľúbenou lokalitou nielen pre turistov, ale aj geológov. Tí si na jej vrchole a svahu vybudovali viaceré observatóriá.

Nadmorská výška sopky je 4 170 m, no spolu s podmorskou časťou presahuje aj 10 km.