Madrid - stravovanie

Madridská kuchyňa je zmesou viacerých kuchýň, ktoré sem priniesli prisťahovalci, prevažne však galicijskej, andalúskej, Asturiánskej .

Z množstvo jedál typických pre Madrid stojí za pozornosť Cocido Madrileno. Ide o dusené mäso, zmes kurčaťa, hovädzieho a bravčového mäsa so zeleninou.

Medzi ďalšie typické madridské jedlá patrí Callos, Caracoles (slimák), Besugo al Horno (pečený pleskáč).

Zo sladkých pochúťok stojí za ochutnávku bunuelos ( typ šišky vyplnenej s vaječný krémom a šľahačkou, ), torrijas (opekaný chlieb) alebo bartolillos ( malý piroh s mäsom a vaječným krémom)

V Madridských reštauráciách si môžete pochutnať aj na ďalších typických španielskych jedlách, ako Paella (Valencia), pečené mäso a varené mäso so zeleninou (Kastília), pikantná studená paradajková polievka a vyprážaná ryba (Andalúzia), sušená treska (Baskicko), chobotnica a vývar (Galícia), katalánsky chlieb s paradajkou (Katalánsko). A samozrejme všetko s vynikajúcimi vínami.

Paella – najpopulárnejšia ryža sa zvykne pripravovať z rýb a darov mora, ale pôvodný recept je so zeleninou a zajacom.

Španielska tortilla – (placka s rôznymi druhmi náplne), klasické jedlo pripravené z vajec, zemiakov a cibule. Zvykne sa podávať ako jednohubka.

Koláč zo Santiaga – Galicijský koláč na počesť ich patróna a apoštola, ktorého cesto obsahuje mleté mandle.

Stredoeurópanovi sa pri vyslovení pojmu „Španielsko“ akosi automaticky vybaví ako nápoj číslo jeden víno. Tí svetaznalejší ešte podotknú, že najmä červené víno a niektorí poznajú aj sangriu alebo sherry (po španielsky jerez, čítaj „chérez“).

Ešte z čias Rimanov sa uchovala a rozvíjala výroba vína. Najznámejšia zo 60 registrovaných vinárskych oblastí je La Rioja, vynikajúce vína sú aj z Ribera de Duero, el Penedés, La Mancha a Jerezu. Tradičné sú suché, polosuché i sladké bylinkové likéry, nápoje z anýzu, navarrských tŕpok, višní, čerešní a hrozna. Chýrne sú aj brandy, najmä z Andalúzie.

Veľmi často narazíte v Madride na obdobu našich bufetov – je to malý bar s veľkým pultom, na ktorom sú položené chlebíčky od výmyslu sveta. Objednáte si k nim pohár červeného a nič v tej chvíli nechutí lepšie.

V poslednom období však v Španielsku výrazne rastie spotreba piva. Hlavným rozdielom (nielen v Španielsku) oproti Slovensku však je, že ak si vypýtate čapované „pivo“ (cerveza de grifo), dostanete pohár so štvrtinkovou alebo (v lepšom prípade) tretinkovou mierou.

Domáci nazývajú tieto miery „caňa de cerveza“. Ide o poháre na stopke alebo bez stopky a vždy z tenkého skla. Krígeľ – tradičný, vždy hrubostenný a s uškom, žiadne prihlúple tenké sklo bez ucha – sa vám do rúk dostane, ak si budete pýtať doslova džbán – teda „jarro de cerveza“ (čítaj „charro de servéza“) alebo po anglicky – a beer mug.

Pokiaľ ide o ceny piva, výrazne závisia od toho, či ide o domáce značky alebo o pivo z dovozu. Krígeľ španielskeho piva v Madride stojí od 2 do 3,50 euro (najčastejšie od 2,50 do 3 euro) – podľa jeho skutočnej miery a podľa polohy podniku. Na vidieku sú ceny o asi o 50 centov nižšie. Dovozové pivá sú o 1 až 2 euro drahšie – ale nepite ich: ten rozdiel za to nestojí a väčšinu z toho, čo dovezú, aj tak poznáte – Heineken a Guiness sú najčastejšími zástupcami v tejto kategórii.

V niektorých podnikoch môže byť rozdielna cena (asi o €0,50) aj podľa toho, či pivo vypijete za barovým pultom (samozrejme po sediačky) – „a la barra“ – alebo za stolom (je jedno, či vonku alebo vnútri podniku) – „a la mesa“. To prvé je vždy lacnejšie.

Či v meste, či na dedine, dobrým zvykom je, že minimálne k prvému pivu, ktoré si objednáte, dostanete nejakú chuťovku. Aj v tom najskúpejšom podniku dostanete aspoň za misku olív, mandlí alebo chipsov (prvé aj posledné má v Španielsku nadštandardnú kvalitu).

V lepšom prípade sa vám ujde nemenej vynikajúci kúsok šunky alebo marinovanej ryby alebo mäkkýša. Niekde medzi týmito dvomi extrémami je prijateľný kúsok tortilly, zopár štipľavých pečených zemiakov (patatas bravas) alebo pagáčik. Toto je však vždy pozornosť podniku. Rovnako platí, že ak ste v tom istom podniku včera dostali na zahryznutie šunku, tak dnes to môžu byť olivy a zajtra pagáčik.

Ak ste v typickom španielskom bare, dobre sa tu rozhliadnite, pokiaľ pijete prvé pivo. Bežné sú lákavo vyzerajúce celé stehná šunky visiace na stene. Najznámejšie sú šunky označené serrano (horská) alebo ibérico (iberská), ktorá je najdrahšia vôbec (už u mäsiara za €50/kg, serrano je za polovičnú cenu). Obvyklé sú ceny okolo €15 až €20.

Okrem toho uvidíte chladiarenský pult, kde sú vystavené všetky produkty studenej kuchyne alebo tie, ktoré je možno pripraviť iba zohriatím či inou jednoduchou úpravou. To je dobrý systém, lebo môžete ľahko zistiť, čo si objednávate – aj bez znalosti španielčiny. Tieto jedlá nájdete pod kapitolu jedálneho lístka nazvanou raciones (ľahké porcie, iba jeden chod, okrem už uvedených šuniek cena býva od €3 do €10).

Medzi obľúbené pochúťky na čiastočne zahasenie hladu patrí „tapas“. Tapa je čosi ako obrovská jednohubka, väčšinou však krajec z bagety, na ktorom môžu byť všakovaké dobroty, ktoré ponúka kuchyňa. Existujú o nich špeciálne kuchárske knihy, v ktorých ich nájdete aj 1000 druhov. Je to typicky večerné až nočné jedlo, ktorým sa zajedá pivo, obvykle v pomere 1 tapa: 1 až 2 pivá. Vzhľadom na desiatky možných druhov, je vhodné objednať si zakaždým inú tapu. Najlepšie je, ak si každú dáte v inom bare a s iným pivom. Domáci tomuto režimu hovoria „picar (tapas)“. Cena jednej tapy je najčastejšie 1 euro. Hovorí sa, že kto nebol picar tapas, nebol v Španielsku.

Typické španielske raňajky sú chudobné, ale neublížia: opekané kúsky z cesta podobného tomu, v ktorom sa u nás predávajú na ulici sladké pirôžky s so šálkou dobrej čokolády sa volajú chocolate con churros (čítaj „čokolate kon čurros“) a stoja okolo €2.

Zopár typov na občerstvenie.
Ak sa potrebujete počas dňa v centre Madridu dobre, chutne, rýchle a relatívne lacno najesť doporučujeme „Museo del Jamón“, jeden zo siete tradičných španielskych bufetov na stojaka, kde ponúkajú najrôznejšie druhy šuniek, klobások, syrov a ďalších pochutín pripravených na desiatky spôsobov.

Ak máte chuť na tapas, vydajte sa do miest okolo námestia Santa Ana. „La Casa del Abuelo“ ul. Victoria 12) servíruje ku grilovaným krevetám vlastné červené víno. V „Las Bravas“ (Alvárez Gato 2) sú vraj najlepšie „patatas bravas“, pečené zemiaky s ostrou omáčkou. V „Casa Alberto“ (Huertas 18) stojí za to ochutnať albóndigas, mäsové guličky s čapovaným vermutem. V „Los Gabrieles“ (Echegaray 17) ponúkajú skvelú šunku z Extremadury. V „La Venencia“ (Echegaray 7) podávajú k suchému sherry znamenité olivy, v „La Trucha“ je možnosť ochutnať pescaítos, malé grilované rybičky. Zaiste by ste mali ochutnať dve ospevované špeciality – držky po madridsku a madridský kotlík.


Pridať komentár

*

Meno *
Email nepovinné, maskované
WWW nepovinné
 
Do not fill this!