Paríž - pamiatky

Stred mesta – riečny ostrov ľIle de la Cité

Nachádzajú sa tu také skvosty architektúry, ako napríklad gotický chrám Notre-Dame /Chrám Matky Božej, vystavaný v rokoch 1163 až 1330/, Palais de Justice /Palác spravodlivosti/, kostolík Sainte-Chapelle /ide o jeden z najkrajších skvostov gotického umenia, v ktorom boli korunovaní francúzski králi/ a Conciergerie /išlo o povestné väzenie v revolučných dobách/. Ostrov l'Ile de la Cité spájajú s okolitým mestom štyri veľké mosty.

Louvre

Z ostrova l'Ile de la Cité sa cez most Pont Royal poľahky možno presunúť na druhú stranu Seiny, a to ku kráľovskému palácu Louvre /je to grandiózna stavba, ktorú stavalo niekoľko generácií panovníkov/, z ktorého po revolúcii roku 1789 urobili múzeum. Je to dnes najslávnejšie a najbohatšie múzeum na svete, lebo vlastní mnoho starovekých exponátov, skulptúr, umeleckých predmetov a obrazov všetkých epoch. V roku 1989 bola pre verejnosť otvorená nová vstupná hala Louvru v tvare presklennej pyramídy. K Louvru patria aj záhrady Tuilleries. Neďaleko je budova Orangerie s múzeom impresionistov.

Námestie Svornosti a Elyzejské Polia

Od budovy Orangerie sa o chvíľu dostaneme na Place de la Concorde /Námestie svornosti/ so slávnym obeliskom z Luxoru, ktorý v roku 1836 daroval egyptský paša kráľovi Ľudovítovi-Filipovi. Keď prejdeme cez Námestie svornosti, dostaneme sa na širokú avenue de Champs-Elysées /Elyzejské polia/, ktorá predstavuje centrum kozmopolitného Paríža. Sú tu nádherné paláce, prepychové hotely, veľké kaviarne, kiná, autosalóny s obchody.

Na pravej strane tejto širokej avenue /smerom k Víťaznému oblúku/ je Elyzejský palác — sídlo francúzskeho prezidenta. Avenue de Champs-Elysées vyúsťuje na Place de l'Étoile, v strede ktorého sa nachádza Arc de Triomphe /Víťazný oblúk/ s hrobom neznámeho vojaka. Pre zaujímavosť: Z tohto námestia vyúsťuje 12 ulíc a jedna z nich je pomenovaná podľa nášho hlavného mesta — rue de Presbourg, čiže Bratislavská ulica.

Štvrť veľkých obchodov /tzv. Grands boulevards/

Z Námestia svornosti cez rue Royale prídeme do štvrte veľkých obchodov, kde sa okrem iného nachádza Opera /najväčšia na svete/, ako aj chrám sv. Magdalény /Magdaléna, po francúzsky Madeleine je patrónkou mesta Paríž/ postavený v antickom štýle.

Montmartre

Nad štvrťou veľkých obchodov tróni už povestný Montmartre, umelecká a bohémska štvrť na kopci toho istého mena s bielou stavbou mohutného chrámu Sacré-Coeur a známeho nočného zábavného kabaretného podniku Moulin Rouge /čiže Červený mlyn/. Táto štvrť, najmä námestie Place du Theatre /Divadelné námestie/, sa stala na začiatku 20. storočia útočiskom umelcov, najmä maliarov a básnikov. /V 19. storočí bol takýmto umeleckým centrom Paríža široký bulvár Montparnasse s príjemnými kaviarničkami v južnej časti mesta./

Latinská štvrť /Le Quartier Latin/

Keď sa vrátime do centra mesta a prejdeme cez Seinu po moste Pont-Neuf, dostaneme sa do Latinskej štvrte /Le Quartier Latin/, kde sa nachádza jedna z najstarších univerzít na svete — Sorbonna, založená roku 1253. Stúpajúc hore po bulvári Saint-Michel vynorí sa na ľavej strane v postrannej bočnej ulici kupola vznešenej klasicistickej stavby zvanej Panteón, kde odpočívajú najslávnejší synovia francúzskeho národa; Voltaire, Rousseau, Hugo, Zola, Jaures, Frédéric Joliot-Curie a ďalší.

Po pravej strane bulváru Saint-Michel sa roprestiera krásny park, tzv. Luxemburská záhrada s palácom, ktorý bol postavený v 16. storočí v talianskom štýle pre kráľovnú Máriu Medici. Na okraji južnej časti mesta sa nachádza Univerzitné mesto /Cité Universitaire/, ktoré však už svojou kapacitou nestačí návalu študentov, a tak sa vybudovali o niečo južnejšie v predmestských štvrtiach ďalšie internáty, a to vo Fontenay-aux-Roses pre dievčatá a v Antony pre chlapcov.

Nábrežie seiny

Bulvár Saint-Michel pretína niekdajší mondénny bulvár Saint-Germain, ktorý vyúsťuje pri Seine na Quai d'Orsay a odtiaľ trochu doľava je Invalidovňa /neďaleko je Rodinovo múzeum/, kde je teraz umiestnené vojenské múzeum a za Invalidovňou sa nachádza niekdajší chrám s hrobom Napoleona I. Bonaparta. Keď pokračujeme po nábreží smerom k Seine, objaví sa nám železná konštrukcia dominanty Paríža — Eiffelova veža. Bola postavená v roku 1889 pri príležitosti 100. výročia Francúzskej revolúcie na návrh Gustáva Eiffela, má výšku 320 metrov a spočiatku bola mnohými Parížanmi odmietaná ako „opacha špatiaca Paríž“.

Až neskôr si k nej Parížania i ostatní Francúzi našli pozitívny vzťahu. Z jednej strany Eiffelovky je park Martove polia /Le Champs de Mars/ a na druhej strane je moderný palác Palais de Chaillot , kde sa usporadúvali výstavy a sú tam niektoré múzeá, napríklad Múzeum človeka /Musée de l'homme/ a Múzeum moderného umenia /Musée de ľart moderne/. Týmto smerom von z mesta sa nachádza Boulonský les s malebnými jazierkami, ktorý je výletným strediskom Parížanov, žiaľ, v posledných desaťročiach v ňom bujnie aj zločinnosť, najmä obchod s drogami a prostitúcia…

Štvrť les halles

Neďaleko od Louvru sa nachádza štvrť Les Halles so známou tržnicou, ktorá však už dožíva, pretože svojou kapacitou už dávno nedokáže zásobovať Paríž. Začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia bol daný podnet na vytvorenie nového centra neďaleko medzinárodného letiska Orly, kde sa aj začala /a postupne koncom 80. rokov minulého storočia aj ukončila/ výstavba novej tržnice Rungins.

Radnica, bastila, komunardi

Malými uličkami od Les Halles smerom k Seine možno prísť až na rušnú rue de Rivoli, kde je radnica /Hôtel de ville — tu bola vyhlásená v roku 1871 Parížska komúna/ a ešte o niečo ďalej je námestie Bastilly, Dnes už, pravda, po nenávidenom väzení niet ani stopy. Z námestia Bastilly sa metrom dá previezť na známy cintorín Pere-Lachaise so smutne presláveným „múrom komunardov“, pri ktorom boli postrieľaní poslední bojovníci Komúny v máji 1871. Na Pere-Lachaise sú pochované aj viaceré významné osobnosti francúzskej i svetovej kultúry, napríklad Charles Baudelaire /básnik 19. storočia, autor svetoznámej zbierky Kvety zla/, ale aj Jim Morrison /spevák kultovej americkej hudobnej skupiny druhej polovice 60. rokov minulého storočia The Doors/.


Komentáre (5)
2008-08-29 12:13 Beata Toporova @

Na cintorine Pere Lachaise je hrob najvacsej chansonierky v historii Edith Piaf.Denne na jej hrobe su polozene cerstve kvety,hlavne fialky. Mnohe bulvary ako Rue de Rivoli su pomenovane podla bojisk a vitazstiev Napoleona Bonaparteho.Vedla jeho hrobky v Invalidovni je pochovany aj jeho jediny syn Orlik. K pobreziu Seiny nesporne patri a bouqinisti,pre­davaci starych knih,pohladnic,ca­sopisov,novin.

2010-03-10 13:40 Jozinko @

chybaju vam tu francuzske katakomby

2010-05-28 18:26 LILKA

trochu lepsie vysvetlit a pridat OBRAZKY!!!!!!!!!!­!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!­!!!

2010-12-29 11:59 Toplan

Sainte Chapelle – nie je kostolík, ale kaplnka, ktorú dal postaviť Ľudovít Svätý ako relikviár pre najvzácnejšiu relikviu, ktorú získal (časť Kristovej tŕňovej koruny). Nikdy to nebol korunovačný chrám francúzskych kráľov – tým je katedrála v Remeši!!!! Z hľadiska cirkevného slúžil ako kráľovská kaplnka – pre kráľovský dvor.

2011-12-20 17:57 Pariz.sk @

Pekne zhrnutie. Este by som pridal aj nieco malo o moznostiach nakupovania – ved Pariz je na minanie penazi ako stvoreny…


Pridať komentár

*

Meno *
Email nepovinné, maskované
WWW nepovinné
 
Do not fill this!