Tokio

Počet obyvateľov: 12 369 000 (celý Tokyo prefekt); 8 340 000 Tokyo City
Hustota obyvateľov: 5 655 obyvateľov na km²
Administratívne delenie: 23 mestských častí (Tokio City)
Medzinárodná telefónna predvoľba: +81
Primátor: Shintaro Ishihara
Japonské časové pásmo: GMT+9 hodín.
Užitočné telefónne čísla: Polícia 110, požiarnici, ambulancia: 119

História

Prví európski osídlenci dorazili do Tokia v 16. storočí. Vtedy ešte ani jeden z nich netušil, že o pár storočí vyrastie z malej rybárskej dedinky menom Edo na východnom pobreží Japonska jedna z najväčších metropol súčasného moderného sveta.

Na začiatku 17. storočia začalo mestečko Edo zažívať svoj rapídny boom. Napriek tomu, že cisár sídlil v meste Kyoto, stávalo sa súčasné Tokio stále viac jeho konkurentom. Po mocenskom zápase feudálnych pánov, v ktorom zvíťazil Tokuhawa Ieyasu a dostal od panovníka status vojenského správcu, začal z mestečka budovať prekvitajúce mesto, kde sa začala postupne koncentrovať celonárodná moc.

Po roku 1638 však jeho vnuk uzavrel hranice Japonska pred takmer celým svetom a výrazne tak zabránil zahraničnému obchodu. Táto radikálna politika sa udržala pri živote takmer celé tri storočia. Napriek uzavretým hraniciam a takmer žiadnym obchodným stykom so zahraničím sa mestu Edo darilo a začiatkom sedemnásteho storočia bolo najväčším mestom sveta a poskytovalo domov viac než miliónu obyvateľov. Zaujímavosťou je, že každá mestská časť sa vyznačovala určitým typom dielní. Dokonca ešte aj v súčasnosti nájdete v meste pozostatky tohto rozdelenia.

Na zlomový moment pre mesto čakali jeho obyvatelia až do roku 1853, kedy do tokijského prístavu priplával na svojich čiernych lodiach komodór Matthew Perry. Prišiel, aby požiadal o otvorenie niektorých prístavov. Keď vstúpila do platnosti zmluva, v ktorej sa mu to podarilo, nič už nebránilo sociálnej revolúcii s kľúčovými dôsledkami. Do Japonska sa nahrnuli západní osídlenci a pokrok, ktorý priniesli a japonská adaptácia naň boli veci, ktorým zastaraný Tokugawov režim nedokázal čeliť. V roku 1868 sa konečne sídlo imperiálnej moci presunulo z mesta Kyoto do Edo. To sa pod spádom udalostí premenovalo na Tokyo, čo v doslovnom preklade znamená Hlavné mesto východu.

Na úsvite dvadsiateho storočia sprevádzala Japonsko industrializácia a zbrojenie. Malo k tomu asi aj svoje dôvody, čo dokazuje aj víťazstvo nad Čínou a Ruskom a obsadenie Kórey, Taiwanu a Mikronézie. Následný rozmach priemyselnej výroby dotiahol do hlavného mesta prácechtivých nadšencov z celého Japonska. Tokio sa však zo svojich vojenských a technologických úspechov netešilo príliš dlho. V roku 1923 ho zasiahla potopa a mesto k tomu, aby udržalo s rozbehnutým svetom krok potrebovalo rekonštrukciu. Transformácia starého Tokia skončila až o dvadsať rokov. Práve vtedy zúrila vo svete druhá svetová vojna. Tá stála život až 80-tisíc obyvateľov Tokia, ktorí sa stali obeťami leteckých náletov. Aj po týchto úderoch sa mesto začalo rýchlo zotavovať. Keď dostalo v roku 1964 status organizátora Olympijských hier, ukázalo sa ako jedno z popredných svetových hráčov na poli ekonomiky, rozvoja, výskumu a nových technológií.

Aj napriek niektorým súčasným ekonomickým problémom, ktorým Japonsko dnes čelí, je jeho hlavné mesto stále symbolom modernej doby a ekonomickej rozmanitosti, ktorá vo svete nemá obdobu.

To, čo sa ale rozumie v Japonsku pod názvom Tokio, môže byť trochu nejasné. Tokio je jeden z 47 japonských administratívnych prefektúr. Je označované ako Tokijská metropola. Ešte však nehovoríme o samotnom veľkomeste. Zaujímavé je spoločenstvo 23 špeciálnych častí, ktoré až do roku 1943 tvorili takzvané City of Tokyo. Teraz sú to samosprávne celky, z ktorých má každé status mesta, starostu a mestskú radu. Okrem týchto 23 špeciálnych sa chápe pod pojmom Tokio ďalších 26 miest, päť menších miest a osem dedín, z ktorých každá má miestnu vládu. Nad všetkým šéfuje Metropolitná vláda na čele s premiérom a metropolitným zhromaždením. Pod samotným mestom Tokio (Tokyo city) môžeme teda chápať týchto 23 špeciálnych častí, tvoriace geografické centrum mesta.

Hlavné mesto Japonska je známe pre svoj krátkodobý populačný boom. Tokio city obýva oficiálne viac než osem miliónov ľudí. Boom nastáva každý deň, keď viac než dva a pol milióna pracujúcich a študentov prichádza do centra mesta z ostatných častí prefektu. Tento efekt je najsilnejší v troch mestských častiach, kde v noci prespí okolo 300-tisíc ľudí, zatiaľ čo cez deň sa tu premelie až dva milióny obyvateľov.

Mesto tvorí spolu s Londýnom a New Yorkom trojicu vedúcich svetových finančných a ekonomických centier. Metropolitná oblasť vytvorila podľa štúdia PrivatehouseCoopers v roku 2005 najväčší hrubý domáci produkt. Tokio je domov sídiel svetovo najväčších investičných bánk a poisťovacích spoločností.

Usilovať sa nájsť relatívne lacné permanentné ubytovanie bolo a aj je v Tokiu ako hľadať ihlu v kope sena. Podľa hodnotenia Economist Intelligence Unit to bolo práve toto mesto, ktoré dominovalo v rebríčku miest s najvyššími nákladmi na živobytie až do roku 2006 po dobu štrnástich rokov.

Tokio sa môže chváliť perfektne prepracovaným systémom infraštruktúry. Mesto je prešpikované sieťou vlakov a metrom. Právom mu patrí prvé miesto v rozsiahlosti železničnej dopravy vo svete. Linky prevádzkujú súkromné, ako aj vládne spoločnosti. Expresné linky spájajú Tokio s ďalšími časťami celého dištriktu. Rýchlemu tempu života veľkomesta stíhajú.


Komentáre (1)
2015-04-09 15:10 ada,m @

na prd cele yle neviete pisat vy debily


Pridať komentár

*

Meno *
Email nepovinné, maskované
WWW nepovinné
 
Do not fill this!