Cesta naprieč Austráliou, III

« Predchádzajúca časť    

Great Ocean Road, Twelve Apostles

Z Grampians je to už len kúsok na Great Ocean Road, ako by sa to malo prekladať do slovenčiny, žeby Veľká oceánska cesta? Pobrežie lemujú pieskovcové skaly, do ktorých sa zakusuje more a postupne tak mení ich tvar. Patria sem známi Dvanásti apoštoli (Twelve Apostles), ale takýchto skalných útvarov je oveľa viac, a tak každých 200 metrov musíte zaparkovať, vyskočiť z auta a ísť sa pozrieť na výhľad, až vás to po 7 – 8 útvaroch prestane baviť.

Okrem toho všade kopec turistov, najviac pri apoštoloch, kde sa austrálskej správe národných parkov podarilo vybudovať nefunkčné megalomanské Visitor´s Center, spolu so širokým chodníkom vedúcim až ku skalám. Od Cape Otway sa charakter pobrežia mení, pláže sú prístupnejšie a vhodnejšie na kúpanie, aj keď práve tu sa nachádzajú najznámejšie surferské strediská vo Viktórii, ako Apollo Bay, Lorne, či Torquay.

Cesta pobrežím je naozaj nádherná, aj keď dosť kľukatá a úzka. Na Great Ocean Road sme zažili aj jednu z našich najväčších cestovateľských kríz, najmä vďaka sennej nádche môjho priateľa Michala a veľkej koncentrácii múch, je to prekvapivé, ale asi si muchy z Outbacku povedali, že potrebujú trochu morského vzduchu a odskočili si do Viktórie. Vyskytovali sa tam špeciálne piesočné muchy (sand flies), bolo príliš teplo a možnosti zadarmo kempovať obmedzené. Chvalabohu sme to bez ujmy na zdraví nejako prežili.

Tasmánia

Našou ďalšou métou bola Tasmánia, ostrov vzdialený asi 300 kilometrov od Melbourne. Rozhodli sme sa nechať si Melbourne na neskôr a stráviť Vianoce a Nový rok práve tam. Aby sme si mohli zobrať so sebou nášho štvorkolesového tátoša a nemuseli prenajímať ďalšie auto, cestovali sme loďou nazvanou Duch Tasmánie (Spirit of Tasmania), ktorá má na dopravu sem monopol. Táto sranda nebola lacná, keďže sme išli v sezóne. Jednosmerná cesta nás stála 145 austrálskych dolárov plus 55 dolárov za auto, pre úplnosť spiatočná letenka s najlacnejšou leteckou spoločnosťou Virgin Blue stála okolo 140 austrálskych dolárov.

O Tasmánii by sa dalo veľa napísať. Rozlohou je o niečo väčšia ako Slovensko, čiastočne ho aj pripomína, pretože je veľmi hornatá, ak si samozrejme odmyslíte more. Ostrov je kvôli chladnej klíme veľmi riedko osídlený, najviac miest je na severnom pobreží, hlavné mesto Hobart je na juhu, ale inak väčšinu usadlostí tvoria dedinky s tisíc obyvateľmi. Treba na to myslieť hlavne pri nákupe zásob, pretože potraviny na vidieku sú podstatne drahšie ako v mestách.

Je veľký rozdiel medzi východnou a západnou časťou Tasmánie, východ je mierne kopcovitý a pobrežie má nádherné pláže, západ je hornatejší, pobrežie skalnatejšie a tvoria ho poväčšine národné parky. Nuž a juhozápad je už úplná divočina, súvislý národný park, z veľkej časti neprebádané územie. Smutnou skutočnosťou je fakt, že pôvodné aboriginské obyvateľstvo Tasmánie bolo úplne vyvraždené počas kolonizácie. Vďaka svojej izolácii bola Tasmánia s obľubou využívaná na budovanie trestaneckých osád.

Devonport, Bay of Fires, Port Arthur, Richmond, Cockle Creek

Ale späť k nášmu výletu. Úspešne sme sa vylodili v Devonporte, strávili jeden deň v príjemnom mestečku Launceston a vybrali sa smerom na nie veľmi známy Mt. Wiliam National Park. Počasie nám veľmi neprialo a tak sme sa rozhodli presunúť do oblasti Bay of Fires. Po ceste sme sa stihli zoznámiť so sympatickým hipisáckym párom, ktorý nám ukázal krásne miesto na kempovanie. Snáď ešte krajšie bolo v južnej časti Bay of Fires, kúsok od mestečka St. Helens. Keďže nejde o národný park, kempovať môžete zadarmo, priamo na nádhernej pláži s bielym pieskom, tyrkysovou vodou a červenými skalami.

Tu sme sa rozhodli stráviť aj vianočné sviatky. Pokračovali sme cez Freycinet National Park so slávnym Wineglass Bay do Porth Arthur. Je to veľmi pekne zrekonštruovaná bývala trestanecká osada. Ďalšou zastávkou bol na austrálske pomery historický Richmond, kde sme sa zoznámili s manželským párom, ich dvoma psami a pubertálnou dcérou a prijali sme ich pozvanie na prenocovanie.

V Hobarte sme strávili Silvester, je to príjemný prístav, mali sme šťastie, že práve prebiehal Summer Festival, čiže v meste bolo živo. Po rozhovore s jedným domácim sme sa rozhodli ísť na najjužnejší cíp Tasmánie, 2500 kilometrov odtiaľ je Antarktída, čo je jedným z dôvodov chladnej tasmánskej klímy, do Cockle Creek. Nádherné miesto, opäť stanovanie zadarmo, jediným rušivým momentom bola hlučná skupinka domácich, ktorí z nedostatku inej spoločenskej činnosti učili svoje maloleté deti šoférovať, čo znamenalo túrovanie motora a premávanie áut hore dole. Najprv sme im vynadali my, na druhý deň niekto iný, takže nakoniec sa vyparili.

Ďalšou zastávkou bol Mt. Field National Park, kde sme si spravili krásnu túru v alpskom pásme popri plesách a prespali sme v jednej z mnohých horských chát. Žiaľ, v nasledujúcich dňoch nám už počasie neprialo a tak najznámejšie národné parky Cradle Valley, Lake St.Clare a Franklin, Gordon Wild Rivers sme prefrčali veľmi rýchlo. Keď totiž v tasmánskych horách začne pršať, len tak rýchlo neprestane. V priemere tu prší osem z desiatich dní.

Nemohli sme teda ani absolvovať známy Overland Track, 5 – 6 dňovú, 80 kilometrov dlhú túru z Cradle Valley do Lake St. Clare. Chvalabohu, lebo aj keď sme sa snažili získať kondičku, vybavenie nám chýbalo a tak by sme tam asi v našich letných spacákoch dobre premrzli. V jednej príjemnej chate pri Mt. Roland sme sa zoznámili s česko-holandským párom a prijali sme pozvanie stráviť pár dní v ich dome v Melbourne. S Tasmániou sme sa rozlúčili opäť v Devonporte zhliadnutím poslednej epizódy Pána prsteňov, počasie sa, samozrejme, ako naschvál začalo vylepšovať.

Melbourne, Canberra

Melbourne bolo so svojou európskou kaviarňovou atmosférou veľmi príjemná zmena, trochu sme sa povozili v električkách. Odtiaľ sme sa vydali cez Alpine National Park, kde sme videli jeden z najkrajších západov slnka a spali v jednej opustenej chate, do Canberry. Tu sme opäť strávili pár dní u známych.

Canberra je mladé mesto a preto je tu všetko nové, ako hlavné mesto Austrálie začala pôsobiť od roku 1927, okrem toho tu sídlia všetky vládne inštitúcie, čiže sa vám môže zdať dosť nudná, svojím spôsobom je však veľmi zaujímavá. Máte jedinečnú šancu navštíviť národnú galériu či múzeum úplne zadarmo. A potom hurá naspäť do Sydney, ešte po ceste sme navštívili Murramarang National Park už v Novom Južnom Walese. Taký malý raj na zemi, výborný kemp, papagáje, ktoré jedia z ruky, goanny a klokany priamo na pláži.

Perth

Po dvoch týždňoch strávených v Sydney sme sa vybrali navštíviť aj Západnú Austráliu. Auto sme už ale nechali v Sydney, aby nám ho kamarát predal, no a tak sme leteli do Perthu s Virgin Blue za 170 dolárov. Perth nás sklamal, zažili sme tu najväčšiu horúčavu z celého pobytu u protinožcov, 38 stupňov a navyše v rámci šetriacich opatrení sme sa neprezieravo ubytovali v hosteli bez klimatizácie.

Tak sme sa rozhodli vypadnúť čo najskôr a presunúť na juh do Bunbury, kde mali byť hravé a prítulné delfíny. Tie sa, žiaľ, neukázali aj keď ich vykukávalo niekoľko dobrovoľníkov delfinária a kopec delfínochtivých turistov. Presunuli sme sa ešte viac na juh, tentoraz už stopom, keďže frekvencia a cena miestnej dopravy nás odradili. Posledné dni pred odchodom domov sme strávili vo vinohradníckej oblasti Margaret River, požičali sme si bicykle a pobehali zopár vinární, takže sa nám už ťažšie šliapalo späť.

Tu bolo fakt nádherne, približne 20 kilometrov od dedinky Margaret River sú najznámejšie surferské pláže Západnej Austrálie, takže sklamanie z Perthu sa trochu vykompenzovalo. Na záver našej cesty sme si nechali Fremantle, čo je vlastne prvá osada na území Západnej Austrálie. Je to v podstate akoby predmestie Perthu, ale s Perthom sa nedá ani porovnať.

Fremantle je predovšetkým prístav, Perth sa nachádza na rieke Swan, ktorá sa pri Fremantli vlieva do mora, a vďaka množstvu talianskych, portugalských a chorvátskych prisťahovalcov má osobitú, takmer stredomorskú atmosféru. V roku 1987 sa v ňom konal American Cup, svetoznáma súťaž v yachtingu, a preto je celé mestečko nádherne zrekonštruované. Nuž a z Fremantlu sme už po takmer jeden a pol roku strávenom na tomto nádhernom kontinente nasadli na airport shuttle a po jednomesačnej zastávke v Thajsku sme sa ocitli na našom krásnom Slovensku.

Zopár rád na záver

Najlacnejší, ale aj fyzicky najnáročnejší spôsob ako vidieť naozaj všetko, hlavná je kúpa auta, pozor na spotrebu. Aj keď Ford Falcon je jedným z najčastejších áut na austrálskych cestách a je možné ho opraviť aj v najzapadnutejšej dedinke, veľmi vhodným spoločníkom na cesty môže byť aj staršia Toyota Corolla s oveľa lepšou spotrebou, ale drahšími náhradnými dielmi.

Ďalšou výhodou veľkých áut ako Falcon Station Wagon je, že po sklopení zadných sedadiel môžete spávať v aute, my sme však túto možnosť neradi využívali, nakoľko v aute neboli záclonky, čiže každý čumil vám môže nakúkať do spálne a slnko vás zobudí hneď pri východe. Iný štýl cestovania je kúpa van-u, čiže dodávky, čím ušetríte náklady na ubytovanie, keďže môžete spať v aute.

Spanie v aute je v Austrálii považované za formu stanovania, ak spíte na parkovisku v meste, polícia vám môže dať pokutu. Spaním v aute ušetríte minimálne každodennú námahu so stavaním stanu. K cenám asi toľko, že náš Falcon stál 1700 austrálskych dolárov, cestovania schopné auto sa dá kúpiť aj za tisíc dolárov, ale za jeho stav neručím, normálna suma je tak 1500 – 3000 austrálskych dolárov. V sume za auto je väčšinou zahrnutá aj kempingová výbava, bandasky na vodu, na benzín a iné.

Rozpočet závisí od množstva najazdených kilometrov a samozrejme aj od toho, do akej miery ste schopní sa uskromniť. Ubytovanie v hosteloch sa pohybuje 15 – 25 dolárov v bunk room, keď izbu zdieľate s ďalšími ôsmimi až pätnástimi ľuďmi, ceny za kempy sú v rozmedzí 4 – 12 dolárov na osobu, stanovanie v národných parkoch je väčšinou lacnejšie ako v súkromných kempoch.

Vopred si skúste vybrať, ktorú časť Austrálie by ste chceli vidieť v sezóne, samozrejme ak neplánujete cestovať jeden kalendárny rok, pretože ak cestujete v austrálskom lete v mesiacoch December, január, čo sú ako u nás júl, august, v Melbourne či Sydney je príjemných 25 – 30 stupňov, ale v Cairns a Darwine 35 – 40 stupňov. Navyše teplé more obľubujú nebezpečné Box Jellyfish a najnovšie aj nový druh Irukandji, čo je 1 – 2 centimetre veľká a takmer priesvitná medúza, ktorej poštípanie môže byť smrteľné.

Nepomôžu ani siete proti medúzam (stinger nets) umiestnené v niektorých prímorských strediskách, keďže táto potvorka je tak malá, že sa cez ne v pohodičke dostane. Okrem toho v decembri až marci je v Severnom Teritóriu a celkovo v Outbacku obdobie dažďov, čiže väčšina ciest je nepriechodná a napríklad slávny Kakadu je problém navštíviť, aj keď sprievodcovia tvrdia, že aj vtedy má svoje čaro.

Pri cestovaní odporúčam sústrediť sa na prírodné krásy a vynechať všetky mestá. Austrália je totiž krajina s dvestoročnou históriou, a tak aj jej mestá sú pomerne mladé a nízky je aj počet historických budov. Výnimkou sú len Sydney a Melbourne, prípadne spomínaný Fremantle či tasmánsky Porth Arthur, predovšetkým Sydney je naozaj jedno z najnádhernejších miest sveta.

Autori boli klienti študijnej agentúry a n o, spol. sr.o.: text Lucia Mináriková a Michal Bednárik foto. Ak Vás článok zaujal a chceli by ste podniknúť aj vy dobrodružnú cestu naprieč Austráliou, kontaktujte agentúru ano


Fotogaléria
Aborigénske skalné maľby, Kakadu National Park
Devil
Fraser Island
Great Ocean Road
Kakadu National Park
Kenguroo
Kookaburra
Krokodíl Harry, Coober Pedy
Krokodília farma, Darwin
Mount Field
Naša plachetnica, plavba po Whitsunday Islands
Surfer v Bayron Bay
Sydney
Twelve Apostles, Great Ocean Road
Whiteheaven Beach, Whitsunday Islands
 

Kliknite na náhľady, alebo spustite slideshow [1], [2], [3], [4], [5], [6], [7], [8], [9], [10], [11], [12], [13], [14], [15].


Pridať komentár

*

Meno *
Email nepovinné, maskované
WWW nepovinné
 
Do not fill this!