Nazca

Nález v púšti
Ešte donedávna bola Nazca nenápadné púštne mesto v Peru, málokto okrem historikov by mu pri cestách venoval väčšiu pozornosť. Ale to všetko sa zmenilo v roku 1939 keď americký vedec Paul Kosok letel nad púšťou pri Nazce. Všimol si množstvo línií a obrazcov nakreslených na zemi.

Vtedy ešte nikto netušil, že bolo objavené jedno z najznámejších a najzáhadnejších miest na planéte: Obrazce v Nazce. Hneď prvá otázka, ktorá sa vynorila bola „Prečo?“ Prečo si niekto dal tu obrovskú námahu vytvárať tieto obrazce a priamky? Priamok a geometrických útvarov sa počítajú na stovky a k tomu ešte okolo 60 komplikovaných kresieb zvierat a rastlín.

Najväčšie kresby sú dlhé niekoľko sto metrov. Množstvo teorií ktoré sa odvtedy vyrojilo na denné svetlo sa ani nedá spočítať. Počnúc pomerne serióznymi úvahami nemeckej matematičky Marie Reicheovej, ktorá dlhé roky priamo v púšti pri Nazce žila až po sci-fi teórie prívržencov UFO.

Maria Reicheová, mimochodom Kosokova prekladateľka, tvrdila, že obrazce sú súčasťou astronomického kalendára a boli navrhnuté pomocou zložitých matematických výpočtov a vymeriavané pomocou lán. Mali slúžiť hlavne pre potreby vtedajšieho poľnohospodárstva.

Žeby UFO?
Teórie o UFO sa zakladajú hlavne na neodškriepiteľnom fakte, že robiť tieto obrazce na zemi bez toho aby ich niekto videl zhora, je veľmi komplikované. A preto to urobili buď mimozemšťania, alebo ľudia s ich pomocou. Týmto fantazmagóriam nahráva aj jedna kresba, snáď najznámejšia zo všetkých.

Pomenovali ju astronaut, keďže pripomína mávajúceho človek s guľatou prilbou na hlave. Pomerne rošírená je aj teória, že množstvá línií a obrazcov slúžili ako letisko pre mimozemské civilizácie. Nutné dodať, že to muselo byť veĺmi zmätené letisko. Značenie je skôr mätúce ako uľahčujúce. A tiež sa nenašli žiadne stopy, ktoré by viedli k tomu,že v Nazce niekedy aj niečo pristálo.

Žiadna z teórií nie je všeobecne prijatá, takže zatiaľ to vyzerá tak, že záhada Nazcy zostane ešte dlho nevyriešená. Našťastie dielo dávnych civilizácii pretrváva, dnes je dokonca vyhlásené za miesto svetového kultúrneho dedičstva a je pod patronátom UNESCO.

Odhaduje sa, že najstaršie kresby sú vyše 2000 rokov staré. To, že sú v takom dobrom stave doteraz je zásluhou tunajšej klímy. Oblasť patrí medzi najsuchšie na svete a prakticky tu neprší. Aj napriek tomu, tu je však predpoklad, že im nedávno kvôli fotogenicite trošku „osviežili“ kontúry, hlavne tým najznámejším. Línie obrazcov sa robili tak, že sa odstránila vrchná vrstva tmavších kameňov a obnažila sa tak svetlá pôda pod nimi. Zo zeme sú čiary takmer neviditeľné, znateľné sú až pri pohľade z výšky. A tak jediný spôsob ako obrazce pozorovať je zo vzduchu.

Cesta z Limy do Nazcy autobusom po ceste PanAmericana trvá okolo 8 hodín. Pred tým ako autobus zastane priamo v Nazce si cestujúci ani neuvedomia, že už cez jeden obrazec prešli. Bola to jašterica, ktorú táto najdlhšia cesta sveta pretína na polovicu. Ostáva výstrahou, že to čo pretrvalo tisícročia sa dá veľmi ľahko zničiť.

Jaštericu už nikto nezachráni, ale vláda si uvedomila, aké príjmy znamená turizmus v tejto oblasti a vstup na tieto miesta je v súčasnosti prísne zakázaný. Dokonca sú tam porozmiestňované falošné tabuľky upozorňujúce na míny. Priamo pri inkriminovanom mieste stretu cesty s kresbou je postavená malá rozhľadňa, asi 10 metrov vysoká, odkiaľ sa dajú čiastočne vidieť jednak zvyšky jašterice, ale aj časť stromu a žaba.

Nie je to zrovna ten najlepší uhoľ pohľadu, ale vidieť ich takto zblízka je tiež zážitok. Hlavným bodom programu je ale takmer vždy prelet lietadlom ponad plošinu a tak sa pár tisíc rokov po stvorení obrazcov púšt v Nazce skutočne stala letiskom.

Letisko je samozrejme bokom, ale vzdušná premávka nad plošinou v sezóne pripomína vojenské manévre. Let sa dá ale absolvovať len skoro ráno, alebo podvečer. Dopoludnia je nad púšťou opar ktorý bráni pohľadu na zem a poobede zase duje silný vietor, ktorý by znepríjemnil už aj tak dosť drsný let Cessnou.

Pri zhruba 30 minútovom lete lietadlo preletí nad približne 15 najznámejšími obrazcami ako kondor, kolobrík, opica, astronaut, pes… Dá sa samozrejme dohodnúťaj dlhší let, prípadne letieť aj do neďalekej Palpy kde sú ďalšie obrazce, ale treba si to patrične priplatiť.

Múmie v púšti
Nazca to nie sú len kresby v púšti, ale aj ďalšie pamiatky z ďalekej minulosti, ktoré sú cieľom návštevníkov. Miesto ktoré rozhodne stojí za pozornosť je neďaleký cintorín Chauchilla. Sú na ňom už okolo tisíc rokov pochovaní členovia rovnomenného kmeňa. Pár rokov dozadu boli ešte kosti, keramika a kusy látky v ktorej boli mumifikované telá zabalené porozhadzované po niekoľkých hektároch vyprahnutej púšte.

Nechali ich tam rabovači hrobov, ktorí väčšinu cenných artefaktov ukradli. Pred niekoľkými rokmi boli niektoré kostry zreštaurované a naaranžované do pôvodných hrobov, tak ako pred tisíc rokmi. Na niektorých kostrách sú ešte zvyšky tkaniva, ktoré ostali mumifikované suchým púštnym vzduchom.

Pohľad na zvyšok mumifikovaného tela dieťaťa v jednej hrobke nechá málokoho chladným. Miesto pôsobí dosť ponurým dojmom. Nielen okolitá vyprahnutá krajina, ale aj zvyšky kostí a artefaktov stále roztrúsených po okolí velmi nepripomínajú romantický cintorín niekde v európskom meste.

Voda v Nazce
V Nazce už tisícročia prekvitali civilizácie aj napriek tomu, že je to jedno z najmenej pohostinných prostredí na kontinente. Napriek tomu tam dokázali prežiť a prosperovať. Už prvé civilizácie stavali zavlažovacie systémy, aby ich uživilo poľnohospodárstvo, ale až Inkovia dokázali doviesť zavlažovanie takmer k dokonalosti. Koniec koncov funguje dodnes, to je najlepší dôkaz ich precíznej práce.

Asi pol metra široké a meter vysoké tunely v podzemí sú obložené kameňmi a pospájané do premysleného systému. Vstupné šachty do nich sú riešené ako špirálovité otvory v zemi po ktorých sa zostupovalo dole kde bol otvor do tunela. Odvážnejší môžu vyskúšať prejsť tunelom od jedného otvoru k druhému, ale je to dosť tmavý, mokrý a klaustrofobický zážitok.

Miestni obyvatelia musia absolvovať takéto dlhé pochody, či skôr plazenia každoročne pri čistení tunelov. Inú možnosť, ale nemajú, skôr naopak, sú vďační, že ich predkovia dokázali niečo také urobiť.

Neďaleko odtiaľ sa nad Nazcou vypína Cerro Blanco, najvyššia známa piesočná duna na svete. Je vysoká 2078 metrov a kto chce, môže sa pokúsiť ju aj zlyžovať. Hore si to treba ale vyšlapať, vlek tam ešte nenamontovali.

Máloktorý návštevník Peru toto mesto obíde a spolu s Cuzcom a Machu Picchu patrí medzi najnavštevovanejšie miesta v Južnej Amerike. V Nazce si skoro každý môže prísť na svoje: milovník histórie, prírody, dobrodruh či človek zaoberajúci sa záhadami.

Jedno z najzáhadnejších miest planéty má stále nezodpovedané otázky. A dvetisíc rokov staré dielo mlčí.


Fotogaléria
Nazca - pohľad z lietadla na Strom a rozhladňu
Najznámejšia kresba v Nazce
 

Kliknite na náhľady, alebo spustite slideshow [1], [2].


Pridať komentár

*

Meno *
Email nepovinné, maskované
WWW nepovinné
 
Do not fill this!