Veľkonočné ostrovy - Rapa Nui, III

« Predchádzajúca časť    

V Tichomorí sa však už mnohokrát stalo, že niektoré ostrovy zo dňa na deň zmizli, iné sa objavili. Je veľmi pravdepodobné a prieskumy morského dna to dokazujú, že ešte pomerne nedávno boli v juhovýchodnom pacifiku veľké plochy pevniny. Ešte pred 500 rokmi vraj bola východne od ostrova pevnina, ktorá sa volala Hiva.

Mimochodom keď kapitán Roegevven objavil Veľkonočný ostrov hľadal práve túto krajinu. Angličania ju volali Davisova zem, podľa Johna Davisa, ktorý ju roku 1687 údajne videl, bol však zaroveň aj posledný, ktorý ju pozoroval. Dnes je v týchto končinách len ostrovček Sala-y-Gomez, opustený skalnatý vrchol podmorskej hory. Domorodci ho volali Motu Motiro Hiva – Ostrov pri Hive.

Podľa niektorých teórií je práve Veľkonočný ostrov zvyškom pásu pevnín ktorý sa tiahol tichomorím z juhu na sever. Ktovie, čo sa možno nachádzalo na západe, že sa toho domorodci tak báli. Mimochodom aj teória, že tento ostrov využívali mimozemšťania ako svoju základňu pri letoch na juhoamerický kontinent sa spomína pomerne často.

Obrovský kráter Rano Kau s takmer dokonale pravidelným tvarom a priemerom okolo 1,5 km sa nachádza na opačnom cípe ostrova ako kráter Rano Raraku. Práve tu na útese nad kráterom bolo centrum domorodcov Orongo. Odtiaľto sa štartovali aj tzv. preteky vtáčieho muža, ktoré sa objaviliaj vo filme Rapa Nui.

Princíp bol jednoduchý, treba zliezť dole útesom, preplávať približne kilometer k ostrovčeku Motu Nui a odtiaľ zobrať vajce vtáka, ktorý tu hniezdil. Cesta späť bola rovnaká, akurát bolo treba dávať pozor na vajce, lebo ak sa rozbilo, hra sa pre dotyčného skončila.

Kto vyhral stal sa na rok vtáčím mužom, ktorý sa tešil posvätnej úcte. Pohľad na útesy a rozbúrené more dokazuje, že si to rozhodne zaslúžil. Posledný krát sa tento ceremoniál odohral okolo roku 1866.

Až do objavenia bývali domorodci prevažne v jaskyniach, ktorých je na ostrove veľa. Väčšinou pripomínajú zemľanky od našich východných susedov. Okrem toho si stavali aj obydlia pripomínajúce obrátený čln. Do prácne vyhĺbených dierok v kameni zastrkávali trstinu, ktorá tvorila kostru konštrukcie.

Jaskyňe však mali aj ochranný charakter a to nielen pri bojoch. Jedna jaskyňa je výnimočná. Volali ju v preklade „jaskyňa dvoch koncov“, preto že sa v polovici rozvetvuje na dve chodby, ktoré obe ústia do kolmého útesu niekoľko desiatok metrov nad rozbúreným oceánom. Sem vraj domorodci zatvárali mladé panny, aby ich ochránili pred „poškvrením“.

Už keď prišli na ostrov prví Európania, prebiehali na ostrove boje medzi jednotlivými kmeňmi. Vtedy bola populácia zdecimovaná na zhruba polovicu pôvodného stavu (predpokladá sa, že okolo 8 000 ľudí obývalo ostrov v 16. storočí). Najpravdepodob­nejšou príčinou začiatku konfliktu bolo úplne odlesnenie ostrova a následný nedostatok surovín.

Posledným klincom do rakvy národa však bola kolonizácia. Lovci otrokov, nové choroby, bezohľadné využívanie ich ostrova na farmárske účely urobili svoje. To najhoršie prišlo v roku 1862, keď peruánski otrokári odvliekli väčšinu obyvateľstva do otroctva.

Až na nátlak cirkvi boli nakoniec oslobodení, ale to už drvivá väčšina z nich zomrela od vyčerpania a na choroby. Tí, ktorí sa nakoniec vrátili, dovliekli na ostrov kiahne, ktoré zdecimovali aj zvyšok domorodcov. Dnes už na ostrove nežije nikto, kto by mohol o sebe vyhlásiť, že je „čistokrvný“ domorodec.

Príbeh ostrova a národa, ktorý kedysi na ňom žil pripomína povahu ľudstva ako takého. Nie raz je príbeh tamojšej civilácie dávaný ako príklad mikrocivilácie s vlastným vývojom, odtrhnutej od okolitého sveta, ktorá si prežila svoj vrchol, ale nakoniec úplne zanikla.

Aj v takej izolácii a tak dávno ľudia zničili svoju vlastnú krajinu, vyrúbali všetky stromy napriek tomu, že vedeli, že nikam inam ísť nemôžu. Aj keď určitú rolu v zničení ostrova malo aj horlivé budovanie sôch, ktoré ich mali ochrániť před neznámym zlom. Neochránili. Nasledovali nekonečné vojny, ničenie všetkého čo sa na ostrove nachádzalo, hlad a nakoniec to všetko „dokončila“ civilizácia iná. Štastné roky blahobytu a neuveriteľnej šikovnosti starobylého národa pripmínajú už len kamenné tváre.

Autor: Boris Semizorov


Fotogaléria
Sochy na Veľkonočných ostrovoch
Kráter Rano Kau na Veľkonočných Ostrovoch
Skalnaté pobrežie na Veľkonočných ostrovoch
Sochy na Veľkonočných ostrovoch 2
Oltár pod holým nebom na Veľkonočných ostrovoch
 

Kliknite na náhľady, alebo spustite slideshow [1], [2], [3], [4], [5].


Komentáre (7)
2009-05-31 22:43 Lenka @

Dobry den pan Boris, tento ostrov je naozaj velmi zaujmavy a tajomny. Myslim si, ze mnoho ludi zaujimajucich sa o jeho zahady su z tohto clanku nadseny, tak ako ja. Velmi by som sa tam raz chcela ist pozriet. Vy ste boli? Ak ano, ake boli vase dojmy a pocity? Dakujem,Lenka B.

2009-10-03 18:56 MaťuŠá @

dobrý :D robim o tomto ostrowe prezentaciu a wy ste mi welmi pomohli dííQ wáám WsetQým moC :) awoyQy

P.S ahoj lenka :)

2009-10-03 18:56 MaťuŠá @

dobrý :D robim o tomto ostrowe prezentaciu a wy ste mi welmi pomohli dííQ wáám WsetQým moC :) awoyQy

P.S ahoj lenka :)

2009-12-07 18:32 obrazy do bytu

skutocne krasne fotky. vyzera ako zaujimave miesto na navstevu

2011-01-20 20:39 karol @

ako sa tam da dostať?

2011-03-16 01:27 julia

na vyletnej lodi :) tak som sa tam aspon dostala ja…aj ked pracovne, no aj tak sa nasiel cas pocas tych par hodin volna urobit maly vylet aj pre zamestnancov. bolo tam ozaj uzasne…ked som o ostrove a sochach moai niekedy citala, predstavovala som si to ako mrzky pusty ostrov, na ktorom okrem tych soch nic nie je…ale opak je pravdou. ozaj krasne miesto a carovny pocit vidiet moai na vlastne oci…

2011-05-04 21:33 Kveta Masarykova @

Tyzden pred Velkou nocou – na Kvetnu nedelu – som bola na sv.omsi v kostoliku na ostrove Rapa-Nui …bol to uzasny pohlad na pestrofarebne poblecenych a stastnych ludi,no este nadhernejsie zneli spievane „pasie“ v polynezskom prevedeni…poci­ty,dojmy a zazitky dojemne,nezne,ne­opisatelne …treba si to zazit …


Pridať komentár

*

Meno *
Email nepovinné, maskované
WWW nepovinné
 
Do not fill this!