Veľkonočné ostrovy - Rapa Nui, II

« Predchádzajúca časť    

Takisto červené klobúky na hlavách niektorých sôch z neskoršieho obdobia predstavujú ťažký oriešok. Zatiaľ jedinou ako-tak prijateľnou metódou je, že za vztýčenou sochou urobili rampu z hliny a kamenia a klobúk po nej dogúľali hore. Postaviť však takúto rampu si vyžadovalo veľmi vela práce, prinajmenšom toľko koľko prenesenie a vztýčenie samotnej sochy…

Nič rozumnejšie sa zatiaľ nevymyslelo. Hypotézy, že sochy vztyčovali už s klobúkmi na hlavách, sú na hlavu padnuté. Len samotné klobúky vážili až 10 ton. Otázne je tiež, čo vlastne klobúky predstavovali. Žiadna podobná pokrývka hlavy sa na ostrove nenašla. A teória, že klobúk predstavuje niečo ako drdol z vlasov namazaných hlinkou je skor smiešna ako pravdepodobná. Na to už treba priveľkú predstavivosť.

Aj samotné vytesanie sochy s primitívnymi nástrojmi trvalo podľa odhadov rok až dva s približne 25 striedajúcimi sa kamenármi. Heyerdahlov pokus so skupinkou miestnych domorodcov dopadol dosť zúfalo, po trojdňovej drine sa im podarilo urobiť niekoľkocenti­metrovú ryhu.

Všetko nasvedčuje zatiaľ tomu, že sochy mali zastrašovať nepriateľa. Ktorého? To už je iný problém, to sa ale asi nedozvieme. Nevedno, či to bol strach z nejakej reálnej skúsenosti, alebo len postupným utvrdzovaním sa z ohrozenia, je však isté, že toto obranné opatrenie stálo vtedajšiu ostrovnú komunitu obrovské množstvo práce a ľudských zdrojov.

Na ostrove kde jediné jedlé živočíchy boli vtáky a v malej miere aj ryby, kde bolo málo navyše neúrodnej pôdy, to vyzerá, že strach z votrelca musel byť obrovský, keď dostal prednosť pred každodenním bojom o prežitie. Tejto verzii nasvedčuje aj niekoľko daľších faktov.

Rozmiestnenie plošín Ahu, na ktorých sochy stáli má svoju logiku. Až na jednu výnimku sú všetky stojace sochy obratené do vnútrozemia. Jediná plošina na západe ma sedem soch obrátenych smerom na západ až severozápad. Ostatné sochy akoby strážili najobývanejšie časti pobrežného pásma, ktoré jediné bolo obývané. Všetko pripravené na útok, pravdepodobne zo západu.

Kráter Rano Kau Napriek tomu, že sôch a plošín na malom ostrove je pomerne dosť, jedna štvrtina ostrova je úplne prázdna. Nie je tu žiadna socha. Je to južná čast pri kráteri Rano Kau. Vzhľadom na to, že tým smerom skutočne nič nie je, ak nerátame niekoľko tisíc kilometrov vzdialenú Antarktídu, znie to celkom logicky.

Takisto teória červených klobúkov (ktoré mali na hlavách hlavne vačšie a novšie sochy) o tom, že klobúky zmohutňovali sochy a dávali im aj hrozivejší výraz podporuje túto možnosť. Sôch sa báli aj samotní domorodci. Je dokázané, že samotné oči boli „otvorené“ t.j. vytesané a namaľované až ako posledné, keď boli sochy vztýčené na plošinách.

Aj tajomné diery po obvode a stredom sôch by mohli mať pravdepodobné vysvetlenie. Dávali do nich horiace knôty namočené vo vtáčom tuku, takže sochy „strážili“ aj v noci, aspoň niektoré. Je zbytočné rozoberať koho sa domorodci tak báli, pretože teorií ja veľa. Na severozápade, aj keď poriadne ďaleko, sú len ostrovy Tahiti.

Pokračovanie »


Fotogaléria
Sochy na Veľkonočných ostrovoch
Kráter Rano Kau na Veľkonočných Ostrovoch
Skalnaté pobrežie na Veľkonočných ostrovoch
Sochy na Veľkonočných ostrovoch 2
Oltár pod holým nebom na Veľkonočných ostrovoch
 

Kliknite na náhľady, alebo spustite slideshow [1], [2], [3], [4], [5].


Pridať komentár

*

Meno *
Email nepovinné, maskované
WWW nepovinné
 
Do not fill this!