Maroko, alebo afrika čo by... V

« Predchádzajúca časť    

Centrom Marakéša je Džamá-el-fna, Námestie mŕtvych, kde to hlavne po zotmení paradoxne začne ožívať. Zaklínači hadov, rozprávkari, malovači henou, krotitelia opíc a podobne exotické povolania sa tu snažia o svoj zárobok. Pre mnohých turistov je práve nočná prechádzka námestím splnením ich predstáv a orientálnom Maroku, ale nemôžem sa ubrániť pocitu o dosť ponurom turistickom divadielku.

Pohľad na opice na obojkoch (tie isté čo behajú po tunajších lesoch) a kobry so zašitými ústami vo mne žiadne romanticko-orientálne pocity nezanechali. Napriek tomu, že Marakéš je pekné mesto s mnohými atrakciami a pomerne slušnou turistickou infraštruktúrou, bolo to pre mňa najväčšie sklamanie v Maroku.

Kúsok pod Casablancou, pri pobreží atlantického oceánu je kľudné stotisícové mesto Al-Džadída. Jeho hlavnou atrakciou je stredoveká portugalská pevnosť Cite Portugaise. Pevnosť je v podstate malé, hradbami obohnané, mestečko, ktoré slúžilo portugalcom okrem iného aj pri ich zámorských výpravách. Dodnes v domoch žijú ľudia a celá pevnosť pôsobí veľmi útulným dojmom. Hlavné lákadlo sa však nachádza v strede pevnosti.

Je to Citerne Portugaise, stredoveká zásobáreň vody postavená v roku 1541, dodnes vo funkčnom stave. Teraz je síce takmer prázdna, ak nerátam pár centimetrov vody uprostred, ale kedysi bola plná vody.V roku 1952 tu Orson Welles natáčal svoj film Othello, časť sa natáčala aj priamo v nádrži.

Klenbové oblúky, ich odraz vo vode a denné svetlo prenikajúce cez jediný otvor v strope vytvárajú zvláštnu atmosféru, ktorú sa rozhodol využiť aj Welles. V nádrži sa natáčali scény z orgie, ale v neďalekej Savíre bola natočená prevažná časť filmu. Dodnes sa v Savíre po Orsonovi Wellesovi volá jedno námestie.

Casablanca je moderné mesto, kde nie je problém stretnúť mladé dievčatá s odhaleným pupkom a vypasovaných džínsoch. V protiklade so silne náboženským vidiekom pripomína toto najväččšie mesto Maroka skôr európske metropoly. Napriek tomu práve tu pred niekoľkými rokmi postavili druhú najväčšiu mešitu sveta.

Mešita Hassana II. síce o čosi menšia ako tá najväčšia v Jakarte, ale zase sa pýši najvyšším minaretom. Jeho 210 metrov slúži ako dobrý orientačný bod pri prechádzkach mestom. Stavba stála šialené peniaze, v prepočte okolo 20 miliárd korún, ale peniaze sa vraj vyzbierali vo verejnej zbierke. Úctyhodný výkon!

Mojou poslednou zastávkou po ceste sa stalo prímorské letovisko Asilláh neďaleko Tangeru. Pri poslednom mätovom čaji som si tak trochu nechtiac od miestneho pána múdreho vypočul prednášku o satanom posadnutom západe, židmi ovládanej amerike a podobných “témach”. Trochu mi to pripomenulo krčmové reči našich štamgastov. Tiež nikdy nikde neboli, ale tiež mali recepty na všetky problémy sveta.

Našťastie väčšina obyvateľov Maroka nezdieľa tieto názory a svoju budúcnosť vidia predovšetkým v lepšej spolupráci s Európskou úniou. Z geografického aj historického hľadiska je to africká krajina, ktorá k nej má najbližšie.

Autor: Boris Semizorov


Fotogaléria
Maroko - ruch v meste Fes
Maroko - Sahara
Maroko - vodovod v Marakeši
Maroko - Púštne mesto
Maroko - ľudové umenie
Maroko - mešita
Maroko - mesto Assilah
 

Kliknite na náhľady, alebo spustite slideshow [1], [2], [3], [4], [5], [6], [7].


Pridať komentár

*

Meno *
Email nepovinné, maskované
WWW nepovinné
 
Do not fill this!