Maroko, alebo afrika čo by... IV

« Predchádzajúca časť    

Čo majú spoločné filmy Klenot na Níle, Asterix a Kleopatra, Gundun, Kráľovstvo nebeské, a mnohé ďalšie? Filmové štúdiá vo Varzazáte. Keď sa netočí, štúdiá sú za nemalý poplatok prístupné aj turistom a rozhodne je na čo sa dívať. Kde inde uvidíte stíhačku z Klenotu na Níle, na ktorej sa preháňali v osemdesiatych rokoch Michael Douglas a Kathleen Turnerová pred tibetskou bránou z kláštora Gundun?

Hneď za touto zvláštnou kombináciou sa nachádza malebné galské mestečko kedysi pár týždňov obývané Asterixom, Obelixom, Kleopatrou a ostatnými exotmi z jeho rozprávkovej ríše. Štúdia sa nachádzajú na kraji mesta a za nimi je už len púšť. Ale asi kilometer za štúdiom v púšti sa črtali obrovské kulisy hradieb a celého stredovekého opevnenia, navyše mimoriadne zachovalé.

Pri pokuse o ich obhliadku som bol síce vyhodený ostrahou, s argumentom, že tieto kulisy patria iným štúdiám, ale stihli prezradiť, že sa tam pred pár rokmi natáčalo Kráľovstvo nebeské. Zvyšné kulisy v štúdiách tvoria hlavne rádoby-staroegyptské, niektoré z nich (väčšina) sú až smiešne gýčovité. Predpokladám, že tvoria krovie pre miestne telenovely. Vo Varzazáte sa nachádza aj známy kasbah Taourirt.

Kasbahy sú malé pevnosti z utlačenej hliny, ktoré v stredoveku slúžili ako obrana proti častým nájazdom banditov. Sú jedným zo symbolov Maroka a sú ich tam tisíce. Tým, že sú z nepálenej hliny, treba sa o ne pravidelne starať a obnovovať ich a tak je drvivá väčšina už len ruinou z blata.

Kasbah vo Varzazáte je skutočné majstrovské dielo stredovekej architektúry, je vo vynikajúcom stave a jeho návšteva je zážitkom. Vnútorná štruktúra pôsobí úplne chaoticky a napriek tomu, že je sprístupnená len asi jeho štvrtina, nevedel som sa z neho vymotať.

Marakéš je spolu s Casablancou asi najznámejšie mesto Maroka, ale nemusí byť každému po chuti. Turistický ruch je tu zdrojom obživy pre väčšinu obyvateľstva a tak sa každý snaží si čo to uchmatnúť z turistovej eurami nabitej peňaženky. Nie je to myslené doslovne, krádeže a lúpeže tu nie sú až taký problém ako by sa dalo čakať, hlavne kvôli veľmi prísnym trestom.

Ale obťažovanie a vnucovanie všetkého možného a nemožného je niekedy skutočne neúnosné. Nezriedka sa mi v Marakéši stalo, že aj po slušnom odmietnutí (no, merci…) mi bolo vynadané do bielych svíň a podobne (použil som tú najslušnejšiu nadávku, ktorej som rozumel…)

Vôbec nadávanie turistom do rasistov je tu dosť populárne, veľa cudzincov sa zľakne a snaží sa domácemu nejako “finančne ospravedlniť”, aby si to o nich náhodou niekto nemyslel. Až neskôr pochopia, že boli iba oblbnutí. Aby nedošlo k zveličovaniu, inde ako v Marakéši som sa s podobnými fintami nestretol.

Pokračovanie »


Fotogaléria
Maroko - ruch v meste Fes
Maroko - Sahara
Maroko - vodovod v Marakeši
Maroko - Púštne mesto
Maroko - ľudové umenie
Maroko - mešita
Maroko - mesto Assilah
 

Kliknite na náhľady, alebo spustite slideshow [1], [2], [3], [4], [5], [6], [7].


Komentáre (1)
2011-02-05 17:47 Donia @

No, tak toto, čo tu píšete, vôbec nieje pravda. Bola som v Maroku už dva razy, vždy minimálne 3– 5 týždňov, poznám Marakeš, Rabat, Tanger, Safi, Jadidu, Agadir, Tetuan, a aj ostatné miesta,ktoré ste spomínali, a ešte ďaleko viac, a na námestí Jamma El Fna sme sa perfektne zabavili, výborne a lacno sa najedli,ale nikde sa mi nestalo, ak som niečo nechcela, že by mi niekto nadával / pritom arabsky trochu rozumiem / a viem aj nadávať, ak je treba,/ ale aj keď som nič nekúpila, nikto si nedovolil ma ďalej obťažovať, nie mi nadávať. Možno preto, že som žena, a že som mala domorodý mužský sprievod. Neviem, ale Maročania nie sú takí drzí, ako ich opisujete, to sedí na Egypťanov. A poznám dobre aj život v rodine, pretože som priamo v rodine žila, takže viem, ako sa muži správajú k ženám a vôbec voči sebe navzájom. Poznám život rodín vo veľkých mestách, a taktiež na rodinných farmách. Všade som sa stretla s milým prijatím, s pohostinnosťou a otvoreným srdcom .Prešla som nejeden souk, obchody, pozerali sme látky, šperky, parfumy, a keramiku – všade som sa stretla so slušným správaním. To isté v kaviarničkách, reštauráciách. Ak prišiel obsluhujúci, tak vždy sa pýtal, aj odpovedal s milým úsmevom – na to mám nos, vycítim úprimnosť a strojenosť. Nejeden náš čašník by sa mohol učiť slušnosti, ako sa správať k hosťovi práve od obchodníkov v Maroku. Tu s Vami ani nezjednáva, drzo a arogantne Vám pozerá do očí a ošklbe Vás ako hus. Tam aspoň viete, na čom ste – on si nahodí svoju cenu, a záleží len na každom / kto cenu nepozná / , či ju akceptuje, alebo nie. Aj oni musia z niečoho žiť. Ale, povedzme si úprimne – napr . na keramickom souku v Safi som kúpila krásnu emailom zdobenú misu na polievku spolu so 6 miskami na ich polievku hariru za 6 €. To je podľa Vás vysoká cena ?/ Alebo 1 meter krásnej vyšívanej látky za 8 € , či ich šály – nádherné, vyšívané, ľahučké ako pierko , vo farbách od výmyslu sveta – kus 6 € , a keď kúpite viac, tak aj polovicu za kus /? Ani omylom, tu by ste za niečo podobné vysolili minimálne 20 € a ešte by ste si mysleli, ako dobre ste kúpili. A keď sme pritom, na počkanie mi hrnčiar, od ktorého sme kúpili malý keramický suvenír, domaľoval, čo priateľ chcel a úplne zadarmo, bez toho, aby chcel zaplatiť., a s milým úsmevom mi podal darček – vraj to je na pamiatku od neho z Maroka – až potom mi priateľ povedal, že neplatil ani ten darček, niežeby robotu navyše. A to som nemala len jednu takú skúsenosť.A mo­toresty pri cestách – hlavných ťahoch – krásne upravené, samé kvety, milá obsluha, čistota, vynikajúce jedlo. Tu som som sa s takým niečím nikde nestretla. Ihriská pre deti, preliezky, pieskovisko – pri pumpe na hlavnej ceste. Skúste to nájsť niekde na Slovensku – možno ešte tak v Žiline v reštaurácii u Drevenej kravy – ale to je slabý odvar . Môj názor je ten, že my Europania, si myslíme, že Afrika je zaostalý svet / po svojom návrate som sa stretla aj s takou otázkou, či majú pre deti kočíky, alebo ako ich tam nosia / , dobre poznajú svetové kozmetické značky, značkové oblečenie, obuv – Maroko nie je vôbec zaostalá krajina, ale, ako každý veľký štát, nejaký čas to trvá, kým sa dá všetko do poriadku, / my sme len maličký štát a čo sa tu deje / , stavajú sa tam nové prístavy,mosty, diaľnice, nové byty neďaleko Marakeša, v Marakeši, nádherná architektúra, nemocnice, kliniky , hotely/ – a tak by som mohla ešte pokračovať .To je debata na dlhý čas. Samozrejme sú tam problémy, a povedzme si úprimne, kde nie sú . My tu máme zmenu už 20 rokov, a kam to speje ? Pre každú vládu sme len pokusným králikom, čo ešte Slováci vydržia. To slávne mýto na cestách, v Maroku majú francúzsky systém – tam zaplatíte naozaj len za ten úsek, ktorý ste prešli – na začiatku diaľnice si vyzdvihnete z automatu lístok / bez toho, aby ste museli vyjsť z voza/ a po prejdení platenej diaľnice zaplatíte. Nie ako tu, že cesty rozbité, ale platíte, ako by boli zo zlata. A takto by sme sme mohli porovnávať veľa, veľa vecí. Jasne, že nie je všetko ružové, ale na taký obrovský štát, s cca. 45 miliónov obyvateľov, je nezamestnanosť len niečo vyše 2%, a tu na maličkom Slovensku, ktoré má niečo vyše 5 miliónov duší je nezamestnanosť cca 10 – 22 % ? Tak kto je na tom lepšie ? Ďalšia vec – ceny pre domácich a cudzincov – a u nás je to ako ? Ak naši hoteliéri alebo majitelia reštaurácií , vycítia, že ide o cudzinca, alebo zistia, že človek je tzv " zazobaný " urobia mu osobitnú cenu, ale takú, za ktorú by sa nemusel hanbiť žiadny úžerník. len aby si nahrabal.Nahodia si tak nekresťanské ceny, že si to každý dobre rozmyslí, či tam príde znova, alebo sa tomu podniku oblúkom vyhne. Stačí si zistiť len ceny k Majstrovstvám v hokeji – už sú ceny tak obrovské, len aby sa zopár " podnikateľov " nabalilo. A potom plačeme, že Slováci idú radšej dovolenkovať do Egypta, Tunisu, Grécka, len nie na Slovensko. Prečo ? Práve pre toto – nekresťanské ceny za mizerné služby, neochotu a drzosť obsluhujúceho personálu. Tam sú aj hotely lacné – 10 € s raňajkami v napr. v hotelovom reťazci IBIS. Tu by ste za izbu v hoteli cca 100 m od pláže zaplatili 100 €, ani okom by ste nemrkli. Poznám hotely, kde obsluha, vybavenie, a o možnosti oddychu / okrem TV ani nehovorím / chcú 50 € za noc. A to si hovoríme vyspelá Európa. A keď som odchádzala nazad, ani som všetky tie darčeky nepobrala, ktoré mi každý člen rodiny daroval – každý aspoň maličkosť, napr. kanvička na varenie čaju, korenie, ručne vyrábané šperky, nádherne vyšívaný kaftan, djelaby, chodary, ale ešte mi tam zostal veľký, ručne tkaný koberec, malý modlitebný koberček, ich národné oblečenie a veľa veľa ďalších darčekov. Neviem, ako to pri svojej ďalšej ceste dopravím domov, veď len koberec váži okolo 20 kg. Takže moje skúsenosti z Maroka sú trošku iné ako Vaše


Pridať komentár

*

Meno *
Email nepovinné, maskované
WWW nepovinné
 
Do not fill this!